Hovorí sa, že život sa nemeria počtom nádychov a výdychov, ale chvíľami, ktoré nám vzali dych. Napadlo vám však niekedy zamyslieť sa, koľko takých chvíľ ste zažili?
Sedím na terase, pozerám na rozkvitnutú záhradu, vnímam zvuk ticha. Toto je môj relax, môj únik od všetkého tam vonku. Iba ja sama so sebou, so svojimi myšlienkami. A dnes patria mojim spomienkam. Tým krásnym, ale aj tým smutným…
Veď predsa aj tie patria k životu. Dôležité je, aby sme sa snažili žiť naplno a aby sme nič neľutovali, keď sa raz obzrieme späť. Dnes je deň, kedy sa ja obzerám späť a bilancujem.
pinterest.com
Nie, nič neľutujem, práve naopak…
Ďakujem, že som tu bola a mohla stretnúť toľko skvelých ľudí, smiať sa s nimi, plakať, milovať ich. Ďakujem, že mojím životom prešli aj takí, ktorí nezostali dlho. Prišli nečakane, zapálili oheň, rozbúrili rieku a zase odišli. Bez vysvetlenia a bez rozlúčky.
To oni ma naučili po páde zase vstať a kráčať ďalej, povzniesť sa nad vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť, a nechať ľudí odísť z môjho života. A odišlo ich veľa. Niektorí zanechali v mojom srdci jazvu, iní krásne zážitky a úsmev na perách pri spomienke na nich.
Chcela by som sa ale najviac poďakovať tým, ktorí kráčajú vedľa mňa dodnes – rodina, priatelia, moje lásky. Viem, že nebolo vždy jednoduché držať so mnou krok, ale oni to ustáli. Všetky tie moje nálady, úlety, preplakané noci či bezhlavé zaľúbenia. Sú pre mňa darom a verím, že to vedia, aj keď som im to často nehovorila. A ak náhodou nie, tak: „Moji milí, ďakujem.“ Dnes ste moji hrdinovia.
Dnes, keď tu sedím, pozerám sa do diaľky a uvedomujem si, koľko mám ešte snov a plánov…
Je ich veľa… Krajiny, ktoré by som chcela navštíviť, ľudia, s ktorými sa túžim stretnúť, slová, ktoré by som chcela vysloviť. A chcela by som, aby ste pri tom všetkom boli pri mne, ale práve dnes si tak veľmi uvedomujem, že vlastne neviem povedať, či na to budem mať čas.
Čas… Ten, ktorý nám odrátava naše dni. Nikto z nás nevie, kedy sa tá jeho ručička priblíži k hodine dvanástej a on už nebude môcť zvrátiť svoj osud. Príde to zo dňa na deň a vy si uvedomíte, že je koniec. A zrazu by ste tak veľmi chceli žiť… Nie, my ľudia nie sme všemohúci, ale niečo predsa len ovplyvniť môžeme…
pinterest.com
To ako žijeme tu a teraz…
A preto by som práve dnes chcela všetkým mojim blízkym niečo odkázať… Neporovnávajte sa s inými ľuďmi, každý z vás je jedinečný a skvelý. Nenechajte sa ponižovať od iných a nedovoľte im, aby mali vplyv na váš život. Nesúďte iných, kým ste si neprešli kus ich cesty a nepoznáte ich osud. Pamätajte, že práve oni, raz môžu byť tými, ktorých budete potrebovať.
Nedávajte si nereálne ciele len preto, aby ste sa zapáčili iným, bojujte, ak padnete, vstaňte a hrdo kráčajte ďalej. Lebo smer, ktorým kráčate, je dôležitejší ako rýchlosť, ktorou k cieľu smerujete. Veľa ľudí napreduje možno rýchlo, ale neuvedomujú si, že vlastne nedôjdu nikam.
A pre mňa to najdôležitejšie…
Nepovažujte lásku za samozrejmosť. Nespútavajte ju príliš, dajte jej krídla, aby mohla lietať. Uvedomte si, že ak niečo chcete dostávať, treba, aby ste to vedeli aj dávať.
Čas je neúprosný, nepremrhajte ho. Užívajte si ho s láskou, ale aj s pokorou. Kráčajte životom tak, aby ste na konci cesty nezostali sami. Aby stopa na konci cesty viedla k úsmevu, nie k slzám a výčitkám, čo by mohlo byť, keby…
Autor: Katka D.
Coverphoto: Photo by Luke Pennystan on Unsplash
