Vzdali sme sa príliš skoro. Dnes to už viem. Zostalo toľko spomienok a toľko slov, ktoré navždy budú nevyslovené. Chcela by som sa rozprávať hodiny a hodiny o tom, čo všetko si vo mne zanechal, ale…
Nemám s kým. Nikto by nebol dobrý poslucháč, pretože by sa nevedel vžiť do mojej kože.

Preto tu dnes len sedím a premýšľam, odkiaľ sa tie slzy berú. Zavieram oči, nahováram si, že som v poriadku, avšak nie je to po prvýkrát, čo sa mi toto deje. Poznám to, a preto viem, že v poriadku nie som. Zopakuje sa to… Tá chvíľa, kedy mi budeš chýbať tak, že jediné, na čo sa zmôžem, je plač. 

pinterest.com

Stále sa pýtam, čo by bolo, keby…

Keby sme to nevzdali. Keby sme si dali ešte jednu šancu. Keby sme zabojovali, sadli si, porozprávali sa a povedali si, ako chceme fungovať ďalej. Spolu. My dvaja, nie každý zvlášť, ako sme nakoniec skončili.

Ublížili by sme si ešte viac? Dopadlo by to ešte horšie? Ľutovala by som to a považovala ten čas za stratený? Teraz sa pri písaní týchto slov musím horko-sladko pousmiať. Ako by som mohla považovať čas strávený s tebou za stratený, keď teraz by som za jednu hodinu v tvojej blízkosti dala aj celý svoj život?

Ľutujem, že sme sa vzdali…

Takto spätne by som urobila všetko inak. Riskla by som to, že by sme sa možno znenávideli, že by sa z človeka, ktorý pre mňa znamenal všetko, stal niekto, kto už neznamená nič. Prijala by som aj to, ak by sme si navzájom ublížili tak, že by sme viac nemali ani chuť vidieť sa, reagovať na klamstvá a urážky toho druhého. Bola by som radšej, ak by nastalo totálne ticho, ktoré zabíja všetky city. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ako správne milovať, aby nás to nezničilo?

Vieš, všetko by bolo lepšie ako toto… Tieto chvíle, kedy si predstavujem, že sedíš vedľa mňa, pozeráš sa, ako plačem, a ja ti potichu rozprávam všetko, čo mám na srdci. Aj tá najhoršia možná predstava je lepšia ako momenty plné otázok, domnienok a pocitov, že som zlyhala.

Ten, kto sa vzdá príliš skoro a nebojuje do posledných síl, musí rátať s tým, že ho to neskôr doženie. Že sa občas v noci prebudí s myšlienkou na osobu, ktorá mu nehorázne chýba. Že sa rozplače vždy, že keď započuje pieseň, s ktorou má spätých toľko zážitkov. Že sa bude až do konca života pýtať, čo by bolo, ak by to vtedy nevzdal.

Vziať problémy či skúšky z kratšej cesty sa nevypláca. Energia, čas a emócie, ktoré by inak boli vložené do tej skúšky, budú neskôr premárnené hodinami plaču a ticha, ktorým sa nedá predísť. Prepadnú nás vtedy, keď to budeme najmenej čakať a odídu, len ak budú chcieť samy, aby sa neskôr vrátili znovu.

pinterest.com

Vtedy som to však nevedela…

Myslela som si, že mi budeš každým dňom chýbať menej a menej. Dúfala som, že raz zabudnem. Bála som sa toho, čo by mohlo prísť, a preto som radšej zvolila odchod. No dnes už viem, že to bola chyba. Chyba, na ktorej sme sa zhodli a ktorú budem do smrti ľutovať.

Navždy sa totiž budem pýtať, či si nebol mojou osudovou láskou, ktorá si len musela prejsť skúškami. Presne tými skúškami, do ktorých sme sa nepustili a ktoré sme vzdali už na začiatku.

Navždy vo mne ostane toľko otázok, ktorých odpovede sa už nedozviem…

Autor: Katka V.

Coverphoto: Photo by Max Rovensky on Unsplash

Facebook komentáre