Bola som pripravená. Chcela som ťa pustiť… Naozaj. Chcela som začať znova bez teba, bez tvojich dotykov, bez toho, čo bolo medzi nami, bez tých horkosladkých spomienok. Avšak časom a po každom nevydarenom pokuse o šťastie s niekým iným stále myslím na teba. Po každej skúške, ktorá ma stretne, myslím len na to, čo by si si o tom myslel ty.
Po každej noci, kedy je moje srdce unavené z tej snahy o niečo, čo nemôže nikdy fungovať, myslím na pokoj, ktorý si mi dával. Vždy ma to nejakým spôsobom… ťahá späť k tebe. Späť do tvojho silného objatia.
S tebou bolo všetko jednoduché.
Hovoril si, že nikto ma nepozná tak dobre ako ty. Že nikto ma nedokáže pochopiť ako ty. Hovoril si, že sme pre seba stvorení. Vtedy, keď som od teba odchádzala, vedel si, že čas mi dokáže, že robím chybu. Neverila som ti, no dnes už áno. Dnes viem, že si mal pravdu vo všetkom, čo si hovoril, a ja som nepočúvala.
Dnes viem, že som urobila chybu ja. Dnes viem, že sme všetci komplikovaní, vrátane mňa, a občas jednoducho nevieme, čo chceme, nevážime si, čo máme, občas nemáme mieru v ničom. Dnes viem, že aj ja sa musím učiť zo svojich chýb, že aj ja musím ochutnať ich trpkú chuť.
Myslela som, že je vo svete viac ľudí. Viac mužov, možno úplne iných, ako si ty, alebo podobných, do ktorých sa budem môcť zamilovať. Znova sa zamilovať tak silno, ako som to vedela len s tebou. Myslela som, že je viac miest, kam chcem ísť, viac miest, ktoré budem nazývať domovom, pretože si ho tam vytvorím. Tak ako vtedy s tebou. Až dnes som pochopila, že iba ty si ma dokázal utešiť a dať mi pocit bezpečia. Iba ty si mi dokázal dať teplo domova.
Každý rozchod po tebe je len ďalší moment, kedy premýšľam nad tým, aké bezbolestné, jednoducho krásne a milujúce to s tebou všetko bolo.
Aký môj život s tebou zvykol byť. Premýšľam nad tým, kde asi si, s kým si a čo robíš… či náhodou nepremýšľaš aj ty o mne. Viem, že si si myslel, že som sa nás vzdala. A asi som to vtedy skutočne urobila. To je niečo, čo si dnes stále nedokážem odpustiť. No možno mi to raz odpustíš ty.
Možno si už vtedy vedel, že aj ja potrebujem spadnúť, aby som si dokázala vážiť niečo, čo som si vtedy ani nevšimla. Lebo možno bez toho by som nikdy nezistila, čo pre mňa skutočne znamenáš.
Že pre mňa znamenáš celý svet…
Možno, ako si zvykol hovoriť, my budeme tí dvaja, ktorí sa museli navzájom stratiť, aby pochopili, že nemôžu byť bez seba. Možno jedného dňa zdvihneme telefón a začneme odznova. A ja dnes už viem, že je to to jediné, čo skutočne chcem. Jediné, po čom túžim, jediné, čomu skutočne verím…
Coverphoto: thoughtcatalog.com