Spomínam si na to, ako som si odhodlane nahovárala, že toto bolo poslednýkrát, čo mi niekto ublížil. Poslednýkrát, čo plačem kvôli druhej osobe. Poslednýkrát, čo sa ma dotkli niečie slová, niečie nesplnené sľuby či pretvárka… No nikdy to naposledy nebolo. Ak niečo prebolelo, onedlho ma zabolelo čosi iné. Pretože život je v tomto tak nepredvídateľný a nám, čo si myslíme, akí sme naň pripravení, dokáže, že sme stále úplnými začiatočníkmi.

Každá láska je iná. Každé priateľstvo je odlišné. Žiadne náhodné stretnutie nie je rovnaké. A preto aj každé sklamanie zanechá v mojej duši inú stopu. Nie je možné sa naň pripraviť, vyhnúť sa mu, predvídať ho… A už vôbec sa nedá prejsť tým bez toho, aby to nebolelo.

unsplash.com

Pokúšať sa o to je boj s veternými mlynmi…

Vždy som brala všetko alebo nič. Nestačia mi polovzťahy, v ktorých sú otvorené zadné vrátka, ani letmé okamihy, ktoré sa naplno nedotknú mojej duše. Nechcem lásku, v ktorej vyhráva rozum a výpočet pre a proti mi dokazuje, že sa takýto vzťah predsa len vyplatí. Chcem žiť život plný pocitov, chcem prežívať dni, ktoré ma síce vyčerpajú, no stoja za to.

Nechcem vlažné objatia, chabé potrasenie rúk a neutrálne slová. Nemám záujem o úsmev z povinnosti, o komplimenty, ktoré vyplývajú z daného momentu, no nie zo srdca. Nič z toho mi síce nikdy neublíži, pretože človek, ktorého si nepustím k telu, takú moc nemá. No zároveň to nie je ono… Je to chvíľa, na ktorú zabudnem, len čo sa skončí. 

unsplash.com

A ja chcem spomienky…

Spomienky, ktoré hrejú a dokážu ma rozosmiať aj po rokoch.
Spomienky, ktoré budú dôkazom toho, že som žila naplno a nebála sa riskovať.
Spomienky, čo sa z pamäti nikdy nevytratia, zostanú v nej navždy a stanú sa mojou súčasťou.
Spomienky, ktoré ma budú formovať a o ktoré sa budem môcť oprieť vždy, keď budem mať pocit, že už nevládzem.
Spomienky, v ktorých nájdem istotu, že milovať sa oplatí a kvôli jednému sklamaniu na tento cit nemôžem zanevrieť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Vieš, čoho sa bojím?

Ak by som sa chcela dokonale ochrániť, musela by som sa stať chladnou a necitlivou. A ja chcem aj naďalej milovať. Chcem veriť, chcem mať dôvod na úsmev a chcem sa oň s niekým podeliť. Chcem byť nezávislá, no nie osamelá. Chcem cítiť lásku so všetkým, čo k nej patrí…

A to ma robí zraniteľnou, ale koho z nás nie? Jediné, čo zmôžem, je zmieriť sa s tým, že ak chcem nájsť to, čo ma urobí šťastnou, vždy na tejto ceste postretnem aj niečo, čo ma zabolí…

Coverphoto: Photo by Elijah O’Donnell on Unsplash

Facebook komentáre