Zaprisahávala si sa, presviedčala si celý život samu seba, že tohto nebudeš nikdy schopná. Každú kamarátku si odsúdila, kým sa to nestalo aj tebe. Skôr ako si stretla toho, kvôli ktorému si porušila všetky svoje pravidlá, všetky svoje zásady, bariéry a limity. Sama nevieš prečo… je tak úžasný? Je ti tak pohodlne, že radšej ostávaš v niečom, v čom byť nechceš, len preto, aby si nemusela prejsť koncom a znova začala od začiatku? 

V čom je to teraz iné? 

pinterest.com

Nech sa snažíme akokoľvek tvrdo, nech robíme, čo môžeme, nech snívame a modlíme sa akokoľvek dlho, nikdy nezabezpečíme alebo sa nevyhneme tomu, že o niekoho prídeme. Nikoho nemôžeme v našich životoch držať, pokiaľ tam skutočne nepatrí.

Môžeme stratiť a už dávno vieme, ako to „chutí.“ Stratili sme a stratíme znova, aj keď sa tomu snažíme vyhnúť najdlhšie, ako sa len dá. Lásky, ktoré sme milovali tak hlboko. A nie, nie je to len o tom, ako sa staráme o náš vzťah, niekedy sa to jednoducho deje, pretože nie všetky lásky tu majú byť pre nás navždy.

 Aj keď podľa môjho názoru… každá láska, ktorú sme kedy zažili, nás nejakým spôsobom bude tešiť do konca života.

Nikdy na ňu úplne nezabudneme… Akoby sme mohli predsa zabudnúť na niekoho, ku komu sme cítili tak veľa, akoby sme mohli zabudnúť na niekoho, vďaka komu sme boli šťastní? Aj keď len na okamih, aj keď len na pár dní… práve tie vytvorili spomienky, ktoré sú nezabudnuteľné a ktoré nemajú byť zabudnuté.

No ako odísť presne z takejto lásky?

Z lásky, ktorá nesklamala, láska, ktorá dala a nevzala takmer nič… ako odísť od niekoho, kto nám nedal ani jeden dôvod netešiť sa na neho?

Ach, v tejto dobe je to také vzácne… je to až neuveriteľné nájsť niekoho, kto by tu bol pre nás, aj keď my sme možno vždy neboli. Keby sme vedeli srdcu rozkázať, možno by sme mu rozkázali milovať a nikdy neprestať… Práve jeho, práve toho, kto si to tak zaslúži. No láska tak nefunguje. Ako si máme priznať, že niekde ochladla a niekde sa zase vytvorila nová, keď si to samy nechceme pripustiť? Nechceme v tom vzťahu byť, no nechceme prísť o všetko, čo nám dával. Tie krásne pocity, pocit domova, pocit, že sme s niekým, kto nám rozumie…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Muž, ktorého hľadám

Nevieme si náš svet predstaviť bez neho…

pinterest.com

Avšak jediné, čo môžeme urobiť alebo čo by sme možno mali urobiť je… byť féroví k sebe a aj k tomu druhému, ktorý do nás vkladá svoju dôveru, svoju lásku. Prestať sa snažiť presviedčať samých seba, že nám to stačí, keď v hĺbke nášho srdca vieme, že sme pre seba neboli stvorení, aj keby sme možno chceli.

Prekonať strach, ktorý prevláda v našom tele, je jediné, čo nám ukáže tú správnu cestu…

Nie je to jednoduché, trvá to dlhšie ako jedno ráno, no kratšie ako večnosť…  Časom sa naučíme chápať ľudí, ktorí nedokážu odísť zo vzťahu prví, ktorí nevedia, ako odísť. Nedokážu povedať, že sa už nevrátia a skutočne to dodržať. Nie je to prejav slaboty, odráža sa v tom len ľútosť za všetkým krásnym, za človekom, ktorého sa úplne nechceme vzdať, nechceme o neho prísť. Nechceme prísť o život, ktorý práve žijeme, lebo aj ten sa zmení po každej stránke. Pretože už presne vieme, akú to ma horkastú príchuť… lúčiť sa s niečím dobrým. 

No napriek všetkým pocitom, ktoré nám bránia urobiť to, čo potrebujeme, viem, že každý z nás toho bude nakoniec schopný. Aspoň v to dúfam, pretože zostávať vo vzťahu, v ktorom byť nechceme, je sebatrápenie. 

A ak mám tú možnosť ti poradiť, tak ti radím práve toto… odíď a začni hľadať niečo iné, niečo, čo ťa bude napĺňať úplne. Niečo, o čom nebudeš premýšľať, niečo, čo bude pre teba to najlepšie. Lebo niekde tam to je, len sa toho nemôžeš vzdať skôr, ako to nenájdeš. 

Coverphoto: thoughtcatalog.com

Facebook komentáre