Vždy ma fascinovalo, ako dlho v nás dokážu rezonovať niektoré slová, ktoré sa nám dostanú do uší od osoby, od ktorej by sme chceli počuť niečo iné. Niektoré skutky, s ktorými sme nerátali. Niektoré klamstvá, nedorozumenia a výčitky, ktorým sme museli čeliť, hoci sme sa nikdy neprevinili. To všetko si v sebe nesieme dlho potom, ako sa istá kapitola nášho života uzavrie. No jej záver nastal iba v čase. Nie v našom srdci.

V nás to pokračuje ďalej. Nielen pretrváva, ale skutočne pokračuje. Akoby sa nič neskončilo a my sme po dlhom čase konečne neboli slobodní… Vedieme v sebe vnútorné monológy, premýšľame, čo sme mohli urobiť inak, vraciame sa myšlienkami tam, odkiaľ sme už niekoľkokrát boli vyhnaní. Meníme si spomienky tak, aby toľko neboleli. A v neposlednom rade – chceme, aby to už konečne prestalo.

pinterest.com

Chceme nemilovať…

Hoci na začiatku tohto vzťahu si chcela iba jedno – aby on miloval rovnako ako ty, teraz, keď je po všetkom, nechceš, aby sa cit k nemu rozvíjal. Prestala si dúfať, pustila si sa aj poslednej nádeje, už ho neobraňuješ, už mu neveríš. No stále ho máš rada. Stále k nemu niečo cítiš, a to ťa ničí najviac. Skutočnosť, že láska na povel nezmizne.

Fázu, kedy si verila, že sa niečo zmení, už máš za sebou. A ver mi, že presne viem, aké to je… Keď už nečakáš na šťastný koniec, ale na to, kedy ty prestaneš milovať. Pretože nie každý vzťah sa končí rozchodom. Mnoho z nich trvá ešte dlho potom, ako si priznáš, že tadiaľto tvoja cesta nevedie. A tak sa zo vzťahu, o ktorý si tak bojovala, stala tvoja nočná mora, ktorej koniec zatiaľ nevidíš. 

Prešlo množstvo času a ono to neustáva. Nič neutícha, práve naopak – silnie. A ty sa začínaš hnevať na seba. Nerozumieš vlastnej mysli, ktorá sa k nemu neustále vracia, ani svojmu srdcu, ktoré v sebe stále dokáže prechovávať lásku. Lásku, o ktorej vie, že nebude opätovaná.

Sú vzťahy, v ktorých už nechceš milovať… 

Pretože si milovala viac, ako si chcela.
Pretože ťa láska zaviedla niekam, kde ti bolo ublížené.
Pretože už vieš, že sa to šťastne skončiť nemôže.
Pretože začínaš nenávidieť samu seba.
Pretože si milovala ako jediná.
A tam to celé krachlo… 

pinterest.com

Vždy som si myslela, že nad mojimi citmi nemám moc. Verila som, že nedokážem rozkázať srdcu, aby prestalo milovať. No časom som začala rozumieť sebe…

Pretože ak je niekto nešťastne zamilovaný, začína sa izolovať. Od všetkého a od všetkých. Ponorí sa do ticha, nechce načúvať cudzím rozhovorom a už vôbec nemá náladu rozprávať o tom, ako sa cíti. Lebo má pocit, že každé slovo by už bolo zbytočné a že nik by aj tak nepochopil, čo práve prežíva. 

Vďaka tomu som mala možnosť pochopiť seba… 

V tých najťažších chvíľach totiž nepotrebujeme porozumenie druhých, potrebujeme porozumieť sami sebe.

Musela som pochopiť, prečo milujem, aj keď nechcem… Pochopiť, že nemôžem kázať vlastnému srdcu, avšak… Zistila som, že ono nejde proti mne. Veď je predsa súčasťou mňa samej. No ono robí a cíti len to, čo zvyšok tela, zvyšok duše. 

Srdcu síce nerozkážeš, ale môžeš mu mnoho vecí vysvetliť. Môžeš ho naviesť na cestu, vďaka ktorej pochopí. Môžeš mu ukázať, že aj osamelé srdce môže byť šťastné a plné lásky. Nevyvíjaj naň nátlak, len mu dokáž, že nie je samo, aj keď srdce človeka, ktorého miluje, nie je pri ňom. Začnite spolu ťahať za jeden povraz a ukáž mu, že má teba.

Môžeš mu povedať, že ak prestane milovať, nebude to jeho prehra. Ale víťazstvo. Víťazstvo nad všetkým, čo mu doteraz ubližovalo, a víťazstvo nad ním samotným… Pretože naše najväčšie výhry nie sú také, v ktorých porazíme iných. Ale nastávajú vtedy, ak sa pustíme niekoho, koho milujeme, no zároveň nás tento cit deptá. 

Coverphoto: Photo by Alireza Esmaeeli on Unsplash

Facebook komentáre