Sú ľudia, ktorí z nášho života odídu a my sa s tým zmierime. Nahradí ich niekto iný, zabudneme na všetky tie drobnosti, ktoré dotvárajú osobnosť. Po čase si už ani nespomenieme, ako znel jeho smiech, či pri tom vždy zaklonil hlavu, a bude pre nás čoraz ťažšie vybaviť si v mysli jeho tvár do detailov. A potom sú tu ľudia, ktorých si pamätáme naveky…
Do detailov, úplne do bodky. Presne tí, kvôli ktorým sa rozplačeme aj o druhej ráno ležiac v posteli, pretože sme si na nich pri zaspávaní spomenuli.
unsplash.com
Občas sa pýtam, v čom sú tieto vzťahy iné… Prečo jednoducho nie je možné zabudnúť…
Spočiatku som verila, že to pôjde. Že aj ty v mojom srdci budeš mať čoraz menej miesta, až raz nastane deň, kedy tam už nebudeš vôbec… Že ako bude čas plynúť, pomaly sa z mojej duše budú vytrácať i spomienky. Že nebudem občas pri zaspávaní myslieť na teba a nebude ma trápiť, že neviem nič o tom, aký si mal deň.
Verila som, že ak teraz, po takom čase, začujem niekde našu pieseň, nebudem mať stiahnuté hrdlo. Ale stal sa pravý opak. Zdá sa, že čas nič nevyliečil a ja ťa zo mňa akosi nedokážem vyhnať.
Všetky spomienky sú o niečo intenzívnejšie. Je to preto, že viem, že žiadne ďalšie už nebudú?
Mám pocit, akoby som sa nechcela vzdať toho, čo mi už viac nebude dopriate. Akoby sa moje srdce odmietalo vzdať tých krásnych momentov, ktoré už nikdy nezažije, tak sa aspoň upína na spomienky, ktoré mi po tebe zostali.
Dnes bolia o to viac, pretože viem, že ich ty zažívaš aj naďalej. S inou, bezo mňa. Necítim sa nešťastná, opustená ani zranená… Sama neviem, ako by som niekoľkými slovami opísala to, čo sa vo mne momentálne odohráva.
unsplash.com
No dá sa to? Dá sa slovami popísať ten zmätok, ktorý v sebe práve mám?
Viem, že už prešlo veľa mesiacov a mala som dostatok času sa s tým celým zmieriť. Na malú chvíľu som si dokonca myslela, že je to za mnou. Ale ty sa neustále vraciaš. A vôbec nezáleží na tom, či sa práve stretávam s niekým iným, či som sama, či sa mi darí v práci, alebo sa mi rúca celý svet. Vraciaš sa ku mne stále. Vždy to príde nečakane, bez toho, aby som sa na to mohla pripraviť.
Obdobie, kedy na teba nemyslím, zrazu vystriedajú týždne, počas ktorých mám pocit, že ma spomienky na teba bolia rovnako intenzívne ako predtým. Mám pocit, že všetky stopy, ktoré v mojom vnútri po tebe zostali, odolávajú času.
Možno sa musím zmieriť s tým, že vzťah s tebou bol práve ten, ktorý bude bolieť už navždy…
Vraví sa, že každý z nás niekoho takého stretne. Niekoho, koho si z duše už nikdy nevymažeme, bude tam jednoducho naveky… Niekto, na koho sa nedá zabudnúť, pretože všetko, čo sme s ním prežili, nieslo hlbokú emotívnu stopu.
A práve tie sa do našej duše zapíšu naveky. Sú to jednoducho vzťahy, ktoré bolia aj po rokoch, ktoré nás zmenia až tak, že sa stratíme sami v sebe a už nikdy nebudeme schopní racionálne pochopiť, prečo je to tak. Prečo nie je možné zabudnúť…
Coverphoto: Photo by Atikh Bana on Unsplash
