Zvykli sme hľadať našimi očami, vtedy, keď sme boli mladší a nič nám nedávalo poriadny význam. Nehovorím, že to bolo zlé alebo nesprávne. Prechádzame v živote obdobiami, ktoré sú iné a hlavne my sme iní, všetci.
Smiali sme sa tým hanblivým, pretože sme nevedeli, že prežili tragédiu v detstve, o ktorej sa im sníva každú noc. Smiali sme sa tým s nadváhou a aj tým podvyživeným, pokým sme nevyrástli a nepochopili, že je to choroba, ktorá ich takými robí a nie ich problém s prepchávaním sa, alebo zvracaním.
Ľudia a to ako vyzerajú, nehovorí len o tom, ako sa narodili, alebo kde sa narodili, hovorí o ich osobnosti oveľa viac.
Pretože vyzeráme ako chceme my a to, čo sa nám v živote stalo, nás ovplyvňuje dodnes, aj v tomto smere. Veď je to skvelé, že môžme oblečením, farbou vlasov či celkovým výzorom vyjadriť našu dušu. To čo cítime. To čo nás baví a čo máme radi. Môžeme to vidieť na každom z nás a nemusíme sa vôbec poznať, stačia nám na to oči.
Čím sme starší, tým viac nás zaujíma to nepoznané, tým viac chceme o sebe navzájom niečo vedieť. Spoznávame sa a niekedy máme to šťastie, že spoznáme dušu človeka vedľa nás, dokážeme vidieť, aká silná či krehká duša pred nami stojí.
Vzťahy so silnými ľuďmi, nie sú jednoduché.
Prečo by aj mali byť, veď oni takí nie sú. Ich život taký nie je, majú aj ten svoj život pracovný, či iný, na ktorom im záleží a venujú mu viac ako polovicu ich času, ďalšiu časť venujú spánku a niekde medzi tým, musíte spoločne nájsť čas aj na seba.
Silní ľudia nás dokážu inšpirovať a podporiť. Už dávno vedia, že aj my, takí môžeme byť. Môžeme im plakať na ramene a oni nás utešia, pretože vedia, že plač nie je slabosť, ale emócia. Môžeme sa od nich učiť, naša inšpirácia môžeme byť nakoniec my sami. Chcú nám pomôcť, práve vtedy, keď my sme tí slabší.
Silní ľudia sa hádajú.. oo áno. Sú s vami vo vzťahu a ak v ňom sú, je isté, že vás milujú. No, vedia, že vám venujú čas, ktorý nevrátia, možno viac ako by si priali, no neľutujú to, ale potrebujú si byť istí, že ho tým nestrácajú. Nechcú si za pár rokov vyčítať, že vám ho darovali a to dobrovoľne. Nechcú ten čas riskovať a ani ten, ktorý by venovali svojmu srdcu, kým by sa znova uzdravilo.
Potrebujú vedieť, že si to vážite, že to nezneužívate a že ste tu naozaj len pre nich, pre vašu budúcnosť a pre vašu lásku, tú ktorú silní ľudia potrebujú tak veľmi, ako tí najslabší. Potrebujú odísť z ich sveta do toho vášho, kde bude len film a sušienky, chcú ranné kakao do postele a pozrieť si diel Scooby Doo. Chcú byť chvíľku “vypnutí”.
Sú to silní ľudia a silnými ich robia veci, ktorým sa venujú. Nech je to čokoľvek, možno sa starajú o slabších, možno uzdravujú chorých, možno trénujú od rána do večera, aby sa tým svojim obľúbeným športom mohli živiť a možno lietajú v oblakoch, pričom ručia za 500 životov na palube. Sú silní, keď pracujú na tom, čo milujú a nevzdávajú sa. Sú silní, keď tomu venujú svoju silu, ktorú tým strácajú. Potrebujú si ju od vás znova nabiť, potrebujú váš úsmev a spoločnosť. Chcú ísť von a zabaviť sa, chcú vás, pretože sa rozhodli s vami byť, pretože im dávate čo potrebujú a pretože ste to VY. Nepochybujte o sebe, verte a hlavne milujte seba a jeho.
„Láska nie je len niečím spontánnym a inštinktívnym: je to rozhodnutie, ktoré treba neustále potvrdzovať. Keď muža a ženu spája pravá láska, každý z nich berie na seba osud druhého ako svoj vlastný, aj za cenu námah a utrpení, aby ten druhý mal život a mal ho v hojnosti.“
Ján Pavol II.