Nedávno som na našom FB zachytila jeden komentár, v ktorom bolo: Všade sa píše len odíď! Odíď odtiaľ, kde nie si šťastná… Ale nikde sa nepíše Ako. Ako odísť, keď si niekde, kde ťa zraňujú, ale stále miluješ? A dúfaš? A naozaj nevieš, či ešte počkať alebo naozaj za sebou zabuchnúť dvere. A čo ak ich zabuchneš priskoro a zahodíš tým vzťah, ktorý mohol byť tvoj osudový? 

Ach, ženy moje, falošné nádeje sú asi jedným z našich najväčších nepriateľov…

Ako teda v sebe vybudovať to zdravé sebavedomie, tú zdravú sebalásku, aby sa nám z nesprávnych vzťahov proste odchádzalo ľahko? Alebo, aby sme aspoň vedeli triezvo rozoznať, čo má zmysel a čo ho naopak vôbec nemá?

Nuž, ono k tomu určite pomáha mnoho vecí… Napríklad čítať veľa kníh. Počúvať príbehy iných ľudí, ktorí už majú nejaké to „poučenie sa“ za sebou a učiť sa z ich chýb a zistení. 

Ale chcete vedieť tú najzaručenejšiu vec? Recept, ktorý z vás pri troche šťastia, urobí presne tú osobou, ktorá bude vedieť povedať stačilo v prvom rade sama sebe? A nielen v partnerských vzťahoch, ale vo všetkých situáciách, do ktorých sa kedy dostanete?

Respektíve, ono sú to dve veci…

Prvá je: nechať so sebou totálne – sem by sa hodilo slovo – vydrbať. Áno, použijem toto slovo, lebo dokonale vystihuje to, čo vám chcem povedať, tak mi odpustite tento slovník. 

Viete, ono naozaj neexistuje nič „lepšie“, ako keď zistíte, že s vami niekto, komu by ste dali pomaly aj obličku, keby ju potreboval, vytrel dlážku… Naozaj neexistuje nič lepšie, ako keď vás zradí osoba, do ktorej ste vložili všetko, čo vo vás bolo. Keď vás zradí osoba, do ktorej ste vložili všetku lásku, dôveru, vieru, vaše sny, plány do budúcnosti, vašu dobrotu, obetavosť… Proste všetko. Neexistuje nič lepšie, ako keď si to táto osoba od vás všetko vezme a vráti vám ako na zlatom podnose vaše nieže zlomené, ale na stovky kúskov rozdrvené srdce a horkú zatrpknutosť.

Nehovorím, že ten recept, ktorý zaručene funguje, je niečo príjemné…

Naopak. Je to pravdepodobne jedna z najťažších a najhnusnejších vecí, aké kedy zažijete. No poučíte sa ako NIKDY…

Pretože vám darmo budem napríklad aj ja hovoriť: Pozeraj na činy, nie na slová, nezamiluj sa hneď, daj tomu čas, aby si ho spoznala, nevyberaj podľa vášne, ale podľa toho, čo je ten chlap zač… Nevyberaj očami, ale srdcom. Odíď od neho, len ťa využíva… A ďalšie podobné pekné rady. Darmo ich budem na vás sypať, kým to nemáte upratané samy v sebe. Maximálne mi na to odpíšete: To sa ti ľahko hovorí…

Och, dievčatá, máte pravdu, teraz sa mi to už hovorí ľahko, lebo už mám za sebou peklo a viem, ako vyzerá. Cítim ho na kilometre a radšej by som si zvolila celoživotný celibát, ako by som sa ešte raz mala prebrodiť podobnými bahnami.

A o tom je vlastne aj dnešný článok. O prežití…

Pretože, keď sa raz dostaneš na totálne dno svojich síl i psychiky a podarí sa ti z neho pozbierať, budeš sa tomu stavu vyhýbať ako čert krížu a ver mi, už si dáš sakra pozor, aby si sa tam znovu neocitla.

Preto aj vo svojej novej knihe píšem o čare vlastnej skúsenosti. Pretože pokiaľ si niečo neprežiješ ty sama, je dosť možné, že ti žiadne rady z vonku nepomôžu. No ak sa raz dostaneš do situácie, v ktorej jediný, kto ti zostane, budeš ty sama a tvoja doráňaná duša, vtedy pochopíš také veci, ktoré sa asi ani slovami nedajú opísať.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nemám problém so správaním, som len priama

A preto, ak si aj ty momentálne jedna z tých, kto má pocit, že sa nám naše rady ľahko hovoria, tak zostaň presne tam, kde si. Zostaň v tom vzťahu… Tú lekciu potrebuješ. Nechaj ho, nech to dotiahne na tebe do konca. Nechaj ho, nech ťa zlomí. Úplne. Nech ťa zlomí tak, že ťa bude potom bolieť aj dýchanie a nebudeš schopná týždne urobiť nič iné, len čumieť do steny a rozmýšľať nad tým, či má na tomto svete vôbec ešte niečo zmysel. 

A nie, neprajem ti nič zlé, zlato. Nemýľ si to. Ja len viem, že ťa nikto na život nevyškolí lepšie, ako život sám. Viem to podľa seba.

A aká je tá druhá vec? 

Čas. Čas pochopiť, čo sa ti vlastne stalo. Čas pochopiť všetky tie rady na našej stránke na vlastnej koži. A uvidíš sama, že sa už nikdy na svet nepozrieš rovnakými očami. Zmení ťa to od hlavy až po päty.

Sviniara spoznáš po pár slovách, ktoré vypustí z huby. A už sa budeš len potichu pre seba usmievať… Lebo budeš vedieť takmer okamžite, koľká bije. Neúprimnosť rozoznáš bez najmenších problémov. Zlých ľudí budeš doslova cítiť. Budeš taká malá veštica. Skrátka všetko čo sa ti v minulosti stalo, sa ti vďaka tej obrovskej bolesti uloží hlboko do podvedomia a keď tvoj mozog spozoruje čo i len náznak podobného správania sa, rozbliká sa ti v ňom asi milión krikľavo červených kontroliek…

Ak sa k tebe začne niekto správať zle či bez rešpektu, tvoje vnútro sa v sekunde postaví tomu človeku na odpor. Ver mi. U mňa sa tento obranný mechanizmus dokonca vyvinul tak silno, že mám dnes skôr opačný problém… A to, že sa občas bránim, aj keď netreba. Skrátka, akonáhle pocítim, že ma niekto chce napríklad čo i len trochu ponížiť, reagujem v sekunde. Nedovolím to… A je mi to také prirodzené ako dýchanie…

No mne to nevadí. Nech každý hneď vie, že to na mňa nemá ani skúšať, inak mu s láskou podržím dvere z môjho života otvorené dokorán…

No čo je na tom najkrajšie?

Že ti docvakne, na čom v živote skutočne záleží. Pochopíš, že svet dokáže byť veľmi chladné miesto, a preto si začneš okruh ľudí, ktorí ti budú blízki, oveľa starostlivejšie vyberať. O životnom partnerovi ani nehovorím… Pochopíš totiž, že to buď bude musieť byť človek, s ktorým si budete navzájom bezpečným domovom, nie ďalším bojovým poľom, ktorých je vo vašich životoch beztak dosť, alebo to radšej nemusí byť nikto…

Radšej sama ako nešťastná… 

Viete, v mojom živote bolo mnoho období, kedy som bola dlhšiu dobu single, pretože som už bola na smrť unavená. Z hrania hier na to, kto z koho, z falošných ľudí, z idiotov, ktorí si mysleli, že ma oblbnú sladkými rečami. Jednoducho po jednej skutočne zlej skúsenosti začneš tých nesprávnych ľudí brať asi tak, ako keď ti volajú nejakí pofidérni predajcovia bambusových ponožiek… 

Jediné, čo ti bude bežať hlavou, bude len: Ježiš, dajte mi už svätý pokoj… Ani ti nenapadne skočiť na tie hlúposti opäť. A ja ti prajem, aby tvoja cesta za týmto stavom mysle bola čo najrýchlejšia a v rámci možností čo najmenej bolestivá.

Photo by Candice Picard on Unsplash

Ak sa vám tento článok páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Nikolinu knihu Rozchod. Kúpiť si ju môžete priamo v našom eshope TU.

Facebook komentáre