Rozmýšľam, čo ženy chcú od mužov najviac. Vedela by som toho vymenovať mnoho, ale ak sa zamyslím, tak všetko, čo chceme povedať (láska, úprimnosť, dôvera, bezpečie, vernosť a mnoho ďalších slov), spájam do jedného a to… Bojovnosť. Ženy, teda aspoň ja, chcem od mužov, aby bojovali. O nás, o ženy. Lebo ak muž bojuje, dokazuje jej tým všetky slová, ktoré k láske patria. Hovorím o takom boji, kedy sa snaží. Kedy prejavuje záujem, kedy je pri vás, i keď nie je. 

Ako píšem tieto slová, začínam sa cítiť ako v nejakej rozprávke, lebo taký muž ani neviem, či existuje. Avšak chcem tomu veriť. Chcem veriť, že láska dokáže v mužovi prebudiť tieto všetky činy. Zatiaľ som ešte nemala toľké šťastie nájsť ho. 

pinterest.com

Premýšľam, kde bola chyba… 

Či mňa nikto neľúbil dostatočne, alebo som ja len očakávala omnoho viac. Nemôžem očakávať veci, ako čítam v knihách či vidím vo filmoch, ale očakávam lásku, očakávam snahu, očakávam trpezlivosť, očakávam boj. 

Naozaj som ho chcela nájsť aj v tebe. A každý deň naň čakám. Pozerám sa na telefón, či si mi náhodou nenapísal. Vždy keď tam nevidím správu od teba, cítim sa tak naivne a hlúpo. Ak tam, nebodaj, je, tak srdce mi na milisekundu poskočí a potom si poviem, že nemôžem ti odpísať hneď.

Avšak to stále nie je ten boj. Asi priveľmi snívam, keď túžim po mužovi, čo to so mnou nevzdá, čo uvidí to všetko, čo mu môžem ponúknuť a aj tak naďalej bude chcieť, aby sme si toho ponúkali viac.

Aby sme sa motivovali, aby sme sa smiali, aby sme sa milovali, aby sme tvorili pár…

Toto všetko, čo chcem, je láska, je to boj. Láska nás motivuje, posúva, snaží sa, aby sme bojovali o to, na čom nám záleží. Každý máme určitý druh boju, avšak mlčky nikto boj nikdy nevyhral. Nemôžem stáť v tichu a veriť, že ma všetci budú počuť. 

Tak to bolo odjakživa teda kedysi. Dnes sa nejako veci pozmenili. Muž bol bojovník a bojoval o ženu, žena sa nechala dobýjať. Veď každá chceme cítiť, že sme výnimočné. Uvoľňujeme bariéru pomalinky, ale ukazujeme, že to zaberá.

Dnešná doba je taká, že veď keď má žena záujem, nech zabojuje. Nech ukáže aj ona, že tam ten záujem je. Vytráca sa všetko to čaro v dobýjaní, získavaní, flirtovaní. A ja, tá „stará škola“, sa snažím veriť v zázraky. Alebo ešte existujú len ich asi očakávam od nesprávnej osoby.

Snažím sa nahovoriť si, že toto je tvoja forma, že toto je tvoj boj, že sa naozaj snažíš. Avšak nesnažíš sa. Som len kamarátka, som len tá ďalšia, som len zábavka v karanténe, som len keď nedá tá, možno dá táto.

pinterest.com

Som nikto…

Čakám na tvoj boj, ktorý neprichádza, naivne a hlúpo čakám. Kontrolujem si svoj telefón, aj keď viem, že tam od teba správa nebude. Ak tam aj je, prvé si hovorím, že sa asi priveľmi nudíš a spomenul si si na mňa.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Neviem na teba prestať myslieť

Ah, vďaka karanténe, že sa v nej ľudia nudia a aspoň napíšu nám čakajúcim ženám. Túžim, aby o mňa bojoval práve on, ale nikdy nebude.

Túžim, aby o mňa niekto bojoval, ale ak po niečom veľmi túžime, nie vždy to práve v tom momente dostaneme.

Tak rada by som sa prebudila z tohto môjho sna, ktorý žijem…

Ako si kontrolujem svoj telefón, ako ťa hľadám tam, kde nemôžeš byť. Rada by som sa stala tou slobodnou, len to nie je v tomto momente možné. Som uväznená vo svojich myšlienkach, ktoré sú kontrolované mojím srdcom.

A v tom srdci si ty. Ani len netuším, ako si sa tam dostal, a nedokážem ťa nateraz vyhodiť. Spájam ťa s každou skladbou, filmom, knihou. Aj keď tam podobnosť nie je.

Robím to, čo zaľúbené duše robia. Vidia lásku aj tam, kde nie je. Oni si ju tam jednoducho nájdu. Našla som si teba, pridala som tam štipku lásky a teraz čakám na boj.

Lebo ja som moc hrdá a staromódna, aby som zabojovala. Ja som ti ukázala a dokázala dosť, čím som, čo k tebe môžem cítiť a cítim. A ty si si z toho vyťažil len ego. 

pinterest.com

Nie som tá, o ktorú chceš bojovať… 

Nie som tá, ktorú chceš ľúbiť.
Nie som tá, ktorej chceš dôverovať.
Nie som tá, ktorej chceš byť verný.
Nie som jednoducho tá…

Aj napriek tomu všetkému, čo viem, som dúfala, že zabojuješ. Avšak čím menej bojuješ, tým viac sa budím z tohto sna. Učím sa nehľadať v tebe veci, ktoré mi nevieš ponúknuť. Učím sa nečakať na teba.

Idem mi to zatiaľ veľmi ťažko, ale ide mi to pomaly. Tak pomaly, ako mi trvalo sa do teba zaľúbiť. Tak pomaly mi ide sa od teba odľúbiť. Každá cesta má aj cestu späť, avšak tak dlho, ako trvá ju prejsť tam, toľko isto nám trvá ju prejsť spať.

V týchto prípadoch, prípadoch lásky neexistujú skratky…

Ak sa rozhodneme sa vrátiť do momentu, keď sme ho/ju neľúbili, bude to trvať toľko, koľko nám trvalo sa zaľúbiť. Len tá cesta späť je o niečo ťažšia, lebo ten človek už v našom živote je, poznáme ho, jeho klady i zápory a vždy, keď sa nám čo i len na sekundu ukáže, zastaví nás to v našej chôdzi.

A tým pádom naša cesta späť môže trvať niekedy i dvakrát, trikrát, štyrikrát toľko času ako cesta tam. Lebo nielenže nás zastavuje tá osoba, zastavujú nás naše nádeje, naše sny, naše túžby, náš boj. 

Vraciam sa spať, aj keď to nie je jednoduchá cesta, a verte mi, že viac stojím, ako idem. Avšak idem, síce pomaly, ale idem a aj to sa predsa ráta. Som odhodlaná bojovať. Za seba, za svoje šťastie, za svoj smiech, za lásku. 

Autor: Michaela

Coverphoto: Photo by Taisiia Shestopal on Unsplash

Facebook komentáre