Život sa môže zvrtnúť nesmierne rýchlo. Doslova v jednej sekunde. Zrazu sa stane niečo, čo nás prinúti zastaviť sa a obzrieť sa späť. Niečo, čo nás vytrhne z toho šialeného kolotoča, z ktorého sme dlhé mesiace neboli ochotní vystúpiť. Buď o niečo prídeme, alebo to budeme musieť dlho-predlho získavať späť. To čosi, čo bolo predtým úplnou samozrejmosťou. Zdravie, blízkosť milovaného človeka. Nie, to nie je samozrejmosť…

A vtedy sa to udeje… Uvedomíme si, čo je naozaj dôležité. Prídeme na to, že sme sa doteraz hnali za nepodstatnými hlúposťami.

pinterest.com

Občas premýšľam nad tým, prečo namiesto toho, aby sme si uvedomili, čo všetko máme, bedákame pre to, čo nám chýba. A pritom to k životu nevyhnutne nepotrebujeme. Chceme lepšie bývanie, novšie autá, luxusné dovolenky, záleží nám na tom, aby sme pred inými pôsobili ako dokonalé stvorenia, ktoré majú všetko, čo si zaumienia.

Zabúdame na to, že k šťastnému životu nepotrebujeme veľa. A väčšinou to vôbec nič nestojí…

Namiesto toho si robíme starosti kvôli niečomu, čo si starosti vôbec nezaslúži. Túžime po veciach, ktoré keď získame, prestanú nás o chvíľu baviť. Chceme opäť niečo nové, iné, lepšie… A tak sa občas stane, že energiu investujeme do tohto neustáleho zhonu, pričom by sme ju mohli využiť úplne iným spôsobom.

Skúsme ju občas dať ľuďom, ktorí pri nás stoja v dobrom aj v zlom. Presne tým, ktorým môžeme zavolať aj o tretej nadránom a oni nám telefón s ustarosteným hlasom zdvihnú. Tým, ktorí nás mlčky chytia za ruku, keď sa nám tisnú slzy do očí. Tým, ktorí nás objímu v momentoch, kedy sa nám rúca celý náš svet.

Každý má takých ľudí pri sebe… A kto vraví, že nie, ten len nechce do svojho života prijať dobro.

Radšej sa bude ľutovať a vravieť, aký je opustený. Neverím v osamelosť niektorých ľudí. Takí ľudia sa iba schovávajú do svojej ulity a nie sú ochotní vystrčiť z nej ani len nos. Nechcú sa poobzerať okolo seba, radšej len tupo civejú pred seba a mračia sa. Pocit osamelosti si totiž vytvárame my sami…

pinterest.com

A najviac osamelý je práve ten človek, ktorý sa ženie za hlúposťami. Sústredí sa len na to, čo mu chýba, a zabúda dávať aj iným… Život však nie je o tom, koľko toho vlastníme. Ale o tom, koľko zažijeme, koľko poskytneme ďalej.

Život je o úsmevoch a chvíľach, kedy si prajeme, aby sa nikdy neskončili. Nie o premýšľaní nad tým, prečo nemáme nové auto, veľký dom a partnera, ktorý nám verejne päťkrát za deň vyjadruje lásku na sociálnych sieťach…

Spomeň si na najšťastnejšie okamihy svojho života… Musíš uznať, že ťa nestáli ani cent. Nikdy nebudeš spomínať na to, aké drahé víno si mala v ten piatkový večer. Ale na to, s kým si ho pila… Veľmi, veľmi často zabúdame na to, čo je podstatné. A prehliadame to, čo je skutočne dôležité. Preto ak si zdravá, môžeš sa hýbať a v chladničke máš aspoň pár surovín, z ktorých môžeš uvariť jednoduché jedlo, ver mi, si šťastný človek. A o to viac by si si mala vážiť toto šťastie, ak sa o to jedlo môžeš s niekým podeliť.

Tak nevešaj hlavu, ak nemáš všetko, čo chceš. Máš ešte množstvo ďalších vecí, za ktoré môžeš byť vďačná.

Autor: Lena

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Chýbaš mi

Coverphoto: Photo by Yoann Boyer on Unsplash

Facebook komentáre