Pamätám sa, ako som sa pýtala, prečo práve ja… Zatiaľ čo sa iné ženy pýtajú túto otázku, keď stretnú toho (ne)pravého, ktorý ich životom otrasie, ja som bedákala kvôli úplne iným vzťahom. Tým pracovným. V láske som až na jedno poriadne zakopnutie mala vždy jasno. Buď to ide, alebo nie. Ak áno, tak super, ak nie, poďme to zabaliť. Ale v práci, tam som vždy tápala. Tam som vždy makala, za seba, za druhých, za šéfov, ktorí sa mnohokrát v práci neukázali aj celé týždne, lebo veď vďaka mne nebolo treba. Ale keď prišlo na lámanie chleba, zistila som, že… Si to nikto nevšimol. 

Každá moja pracovná skúsenosť sa skončila tým, že narazila na totálnu maličkosť, ktorá sa obrátila voči mne. A ja som ničomu nerozumela. Zakaždým mi nakoniec povolili nervy a odišla som s tým, že som mala v hlave iba jedno… Ľudia sú nevďační. Sú to idioti, na ktorých sa krach sa odteraz budem len z diaľky pozerať. 

unsplash.com

Nedostalo sa mi vďaky a dokonca ani rešpektu. Keď sa to zopakovalo po piatykrát, mala som dve možnosti… Buď zanevriem na ľudskú existenciu, odídem kamsi do stredu do lesa, svojpomocne si postavím drevenú chatku, budem jesť len korienky a nebudem vidieť živú dušu, alebo sa… Nad sebou konečne zamyslím.

A prišla som na jednu zaujímavú vec…

Je to ponaučenie, ktoré sa vám môže zísť v každej oblasti života. Nemusíte byť nutne kariéristky, aby ste si po prečítaní tohto článku niečo uvedomili i vy. Mojím problémom bolo, že som po celý ten čas zabúdala na seba. A to vám poviem, je to fakt problém, nezávisle od toho, kedy a kde sa vám to stáva.

Bola som ticho, keď sa mi niečo nepáčilo. Mlčky som makala za iných, hoci ma to stálo obedné pauzy či presnené noci a nie, nebola som s tým zmierená. Ak mi niekto nezaplatil, robila som ďalej a ani mi nenapadlo buchnúť po stole a povedať: „Zaplať a môžeme sa ďalej baviť.“

Chcela som, aby ma všetci mali radi, pretože som si myslela, že to je základ. A oni ma aj mali… Veď kto by nemal rád osobu, ktorá drie zadarmo a bez odvrávania? Šla som sama proti sebe, zabudla som na to, kto som ja, čo chcem, a týmto správaním som si len ubližovala. Bola som obľúbená, no len do chvíle, kým neprišlo na lámanie na chleba. Vždy som veľmi pochopila, že v ich očiach nemám ani kúsok rešpektu. A to, že som sa na nich hnevala, ma dnes vie rozosmiať…

Ako si ma niekto mohol vážiť, keď som to nedokázala ja sama?

unsplash.com

Nikdy som nemala rada termín sebaláska… 

Jednak si ako zarytý grammar nazi nie som istá, či je to slovo vlastne spisovné, a jednak som nad ním vždy len mávla rukou. Je to také klišé… Veď prečo by sme mali pracovať na vzťahu k sebe… Veď predsa sa s týmto vzťahom rodíme, nie? 

No zdá sa, že nie. Aspoň v mojom prípade to tak nebolo. Mať rád samého seba totiž neznamená bozkávať zrkadlo ani pyšne ohŕňať nos nad inými. Človek, ktorý sa má rád, nemusí nenávidieť ostatných, nemusí sa vnímať „ako niečo viac.“ Práve naopak.

Vzťah, ktorý máme k sebe, sa odráža sa aj vo vzťahu k ostatným a vo vzťahoch, ktoré prežívame. Nedostatky, ktoré vo vzťahu k sebe máme, to sú práve tie momenty, kedy plačúc odchádzame s pocitom, že niekto opovrhuje našou láskou, prácou, starostlivosťou, citmi, schopnosťami…

Tak si sem „odložím“ pár definícií toľko omieľaného pojmu sebaláska. Možno sa zídu vám a verím, že možno raz si ich budem musieť pripomenúť aj ja.

Mať sa rád znamená:

– nemať strach zastať sa vlastnej osoby,
– „neroztrhať“ sa pre ostatných, nerobiť niečo pre niekoho iného, ak sa tým len trýznim a niečo si odopieram,
– odísť od ľudí, ktorí ma len využívajú, a nesnažiť sa ešte viac dúfajúc, že oni raz pochopia, že som hodná rešpektu/lásky/vďaky,
– povedať nahlas, keď sa mi niečo nepáči,
– neobetovať sa na úkor druhých,
– nerobiť kompromisy, ktoré mi ubližujú,
– zdokonaľovať sa, neporovnávať sa s druhými a neočakávať uznanie od iných,
– nebáť sa zlyhania, pretože je to len zlyhanie a nikdy to o mne nevypovedá to, že som niečo menej,
– priznať si, že už ďalej nevládzem,
– nemyslieť na to, ako moje slová pochopia druhí a nahlas povedať pravdu, hoci sa niekto môže uraziť,
– nezabudnúť na seba, na to, čo chcem ja…

A takto by som mohla pokračovať…

Sebaláska je to, čo si musíme dopriať my, ak chceme cítiť lásku od druhých. Sebaláska je absolútny základ, bez ktorého nám nevyjde nič. Ani vzťah, ani práca.

Ja som vlastne celý ten čas v práci chcela niečo dokázať. Iným, sebe. Že na to mám, že ak chcem, som naozaj skvelá. Že dokážem makať aj z dvoch či troch, že si viem dokonalo zorganizovať svoj čas, vidím príležitosti, vidím riziká a medzitým celkom slušne balansujem. Prácou som volala o pomoc, o uznanie, ktoré som si sama nedokázala dať. Chcela som, aby si to všimli iní a aby mi to povedali oni.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Naháňať môžeš autobus, nie chlapa

No to sa v tom okamihu nedalo. Videli ma, vnímali to, čo robím, ale ako to v nich mohlo zarezonovať, ak som sa ja cítila ako niekto, kto nadmerným úsilím musí niečo ostatným stále dokazovať? Nechala som sa využívať. Tak prečo by to neurobili, keď som im to dovolila?

unsplash.com

Chcem len, aby si sa zamyslela…

Možno od teba iní odchádzajú bez dôvodu. Možno sú to nevďačníci a možno ti len majú ukázať, že sa nemáš báť byť sama.
Možno si nikdy vo vzťahu nepočula obyčajné ďakujem. Možno to, čo pre iných robíš, robíš na úkor seba a z prehnanej túžby cítiť aspoň kúsok vďaky.
Možno sa snažíš byť v niekoho očiach dokonalou, ale sama o sebe o tom pochybuješ.
Možno si už dlho sama, pretože so sebou osamote nevieš vydržať a máš pocit, že na to, aby si bola šťastná, potrebuješ niekoho iného.
Možno ti nič nevychádza, pretože za všetkým, do čoho sa pustíš, je len odhodlanie ukázať iným, že na to máš, avšak nie je to niečo, čo robíš pre seba, pre vlastné šťastie.
Možno máš pocit, že všetky tvoje vzťahy sú vlažné, že ťa nik vlastne ani nemá rád. A možno je to preto, že sa druhí iba nevedia zamilovať do osoby, ktorá lásku k sebe ešte len hľadá…

Buď k sebe úprimná. Nehádž vinu na druhých. Áno, stretneme hocijakých ľudí, aj zlých, nezdravo samoľúbych aj egoistických… Ale ak máš rada samu seba, nikdy v ich prítomnosti nezostaneš dlho, nikdy im nedovolíš, aby z teba vyžmýkali posledné. Pretože ten, kto sa má rád, si dvakrát rozmyslí, komu venuje svoje city a čas.

Nemôžem ti dať záruku, že ak si samu seba zdravo obľúbiš, tvoj život bude dokonalý a bezproblémový. Ale ak na seba viac nezabudneš, s nikým a nikde nestratíš príliš veľa času.

Chcela pochopenie, ale nenašla si čas, aby porozumela sebe. Chcela byť obľúbená, ale nikdy si samu seba neobľúbila natoľko, aby sa nebála prejaviť to, čo práve cíti. Chcela rešpekt, ale nerešpektovala to, že už ďalej nevládze. Chcela cítiť ľudskosť, ale k sebe bola chladná.

Odvšadiaľ videla len svoj vlastný odraz, ktorý ju takmer zničil. A tak vyčerpaná a unavená musela začať odznovu, no tentokrát pochopila, že sa viac nemôže spoliehať na iných. Na to, že jej dajú to, čo očakáva. Tak si poskytla ona sama. Nebolo to až také ťažké… A vtedy pochopila, aké to je ľahké stať sa šťastnou…

Coverphoto: Photo by Joshua Rawson-Harris on Unsplash

Facebook komentáre