Viesť šťastný život vôbec nie je ťažké. Môžete mi teraz oponovať a vravieť si, že ešte nemám nič odžité, že som pravdepodobne nezažila, aké to je niekoho stratiť, ako to bolí, keď sa nám život v sekunde zvrtne a my len ostaneme stáť netušiac, ako rýchlo sa to zomlelo. V žiadnom prípade vás nechcem presviedčať, že je vždy všetko dokonalé a ružové…
Ale to, že šťastie máme vo svojich rukách len my, tak za tým si stojím. Vždy totiž máme na výber… Či podľahneme a budeme sa utápať vo svojom žiali, alebo si v tichosti poplačeme a pôjdeme ďalej. Či sa budeme báť a dovolíme strachu, aby nás priviazal niekam, kde sa necítime dobre, alebo si budeme veriť a vykročíme vpred zanechávajúc za sebou všetko, čo nás zraňuje.
pinterest.com
Práve strach z nás totiž robí bytosti, ktoré svoje šťastie zahadzujú…
Prosím, úprimne si odpovedz na tieto otázky… Prečo sa cítiš smutná? Aké chvíle v tebe zanechávajú najväčšiu bolesť? Čo by si zmenila a prečo si to ešte neurobila? Keď si mala o pár rokov menej, bol toto život, o akom si snívala? Máš všetko, po čom túžiš? Ktorá oblasť života ti spôsobuje najväčšie rozpaky? A hlavne… Veríš si?
Pretože niekedy naozaj nemusíme urobiť totálny prevrat v našom živote na to, aby sa niečo zmenilo. Niekedy musíme len niečo pochopiť. Niečo podstatné, niečo, čoho sme sa dlho báli. A strach nás znehybnil práve preto, že si neveríme…
Neveríme si, že zvládneme všetko.
Zostávame v polorozpadnutých vzťahoch, z ktorých láska a úcta už dávno odišli, len preto, lebo neveríme, že si zaslúžime aj niečo iné, lepšie… Dlhé hodiny trávime v práci obklopení ľuďmi, ktorých neznášame, pretože sa bojíme odísť a nájsť si zamestnanie, ktoré nás bude baviť. Žijeme na miestach, kde sa necítime dobre, po boku niekoho, s kým si nemáme čo povedať, ale nechceme to zmeniť, pretože si zakaždým nájdeme tisíc výhovoriek.
Je toto správne? Je potom vlastne férové sťažovať sa, aký je tento život zlý? Nie… Pretože si za to môžeme sami. Poznám ľudí, ktorí len nadávajú a závidia iným, no nič pre svoje šťastie nechcú urobiť. Iba si ventilujú svoj hnev a stávajú sa z nich zatrpknuté bytosti bez kúska citu k iným i k sebe.
pinterest.com
A tiež poznám ľudí, ktorým keď niečo nevyjde, nájdu v sebe odvahu začať odznova. Aj keď riskujú všetko, čo majú, aj keď netušia, ako to celé dopadne. Ale medzi týmito dvomi skupinami je len jeden jediný rozdiel… Jedna z nich šťastná chce byť a tá druhá už prestala veriť.
Prosím, zahoď všetko, čo ti ubližuje…
Či už je to vzťah, práca, škola… Je to úplne jedno. Ak ti to neprináša šťastie, nie je to pre teba to pravé. Ak každé ráno vstávaš s pocitom, že ťa čaká ďalší úmorný deň, zmeň niečo. Hocičo… Ale hlavne sa tej zmeny neboj.
Vieš, ak by sme sa niečoho predsa len mali báť, tak je to predstava, ako prežijeme svoj život uzavretí v strachu. Občas sa nechceme pustiť toho, čo nám ubližuje, pretože sa bojíme. Ale čoho? Čo môže byť horšie ako život, ktorý nie je šťastný a stáva sa utrpením?
Autor: Laura L.
Coverphoto: Photo by Analise Benevides on Unsplash
