Na dne jej srdca leží tajomstvo, ktoré nikdy nikomu na tomto svete nepovedala. Je tam predstava toho človeka, ktorý je pre ňu najdrahším a bližším než čokoľvek iné…
Usmieval sa. Bol šťastný a vďaka tomu bola šťastná aj ona.
Mal po svojom boku niekoho, kto bol skvelý. Niekoho, kto ho mohol donútiť zabudnúť na všetko zlé, a presne to si aj zaslúžil.
Ona zas mala po svojom boku niekoho, kto bol jej krídlami, keď padala. Niekoho, kto bol schopný jej dať všetko to, čo kedy nemala. V podstate mali obaja pri sebe ľudí, ktorí ich vytrhli z tmy a ukázali im svetlo, ukázali im, ako byť naozaj šťastnými. Vpíjali sa jeden do druhého pohľadom, v ich vnútri to vrelo, chceli sa k sebe rozbehnúť, no nemohli.
Nie je lepšej agónie, než pochovať v sebe nevypovedaný príbeh.
To museli totižto urobiť. Pozerali sa na seba a vedeli, že v sebe musia pochovať všetko to, čo kedy medzi nimi bolo. Milovali sa presne tak, ako sa niektoré temné veci milovať majú. Potajomky, v tieňoch ich neskrotených duší.
Ich láska bola temná. Bola zničujúca, spálila všetko, čo jej prišlo do cesty, nemala zábrany a najhoršie na tom bolo to, že im sa to páčilo.
Na okamih, len jeden kratučký okamih, kedy sa ocitli sami, sa ňou skoro nechali ovládnuť. Našťastie, ich samota netrvala dlho a vzplanutie bolo uhasené skôr, než sa plameň stihol rozšíriť. Bolo to pre nich zvláštne sedieť len tak vedľa seba a pozorovať toho druhého s niekym iným, keď v hĺbke svojej duše vedeli, že to tak byť nemá.
Je pravdou, že boli šťastní, ľúbili ľudí, s ktorými boli, avšak to koniec koncov nestačilo.
Nie im. Mali v sebe dostatočne veľa sebectva na to, aby skôr či neskôr odhalili svoje tajomstvo, ktoré ich zvnútra zožieralo a oni mohli byť konečne spolu, nehľadiac na to, komu pritom ublížia. Jediné, po čom túžili, bolo byť spolu bez výčitiek, strachu a tajností.
Horieť túžbou a nepovedať o tom ani slovo, bol pre nich najlepší trest, ktorý si mohli dať. Trest za to, čo sa chystali urobiť. Túžba bola ich väzniteľom a vzájomná blízkosť ich mučiteľom. No museli sa ovládať aj napriek tomu, že to bolo takmer nereálne.
Vedeli, že toto nie je ich čas.
Vedeli, že teraz by sa navzájom zničili, spálili všetko okolo seba, zanechali za sebou spúšť a odlúčili sa od seba pravdepodobne už navždy. Ako by mohli niečo takéto dopustiť? Neboli hlúpi, čakali na ten správny čas po boku niekoho iného, pomáhali si, boli najlepší priatelia, tajní milenci.
To ich zblížilo ešte viac, než si mysleli. Uvedomili si to však až vtedy, keď sa ich pery opäť spojili a oni odomkli skrinku s ich tajomstvom skôr, než chceli…
Autor: Marianna Bujňáková
Coverphoto: Photo by Allen Taylor on Unsplash