„Kedy bude bábätko?“ Dámy a páni, toto je veta, s ktorou sa stretne každá žena, ktorá nestihla porodiť aspoň do 25tky. A zároveň je to aj primitívna a hlúpa otázka, ktorej dôvodu som ja osobne doteraz neporozumela. Pretože nech sa na to pozerám z ktoréhokoľvek uhla pohľadu, stále neviem pochopiť, prečo by to ľudí – cudzích aj tých bližších – malo zaujímať. Ak prihliadneme aj na fakt, že sa touto otázkou vlastne pýtame: „Spávate spolu?“, príde mi to nadovšetko aj nemálo scestné.

Mám kamošku, ktorej sa nedarí otehotnieť. Trvá to už šesť rokov, čas plynie a nikto jej nevie povedať prečo. Dvanásťkrát za rok zažije sklamanie, o ktorom takmer vôbec nehovorí, pretože prísť ráno do kanclu a povedať: „Čaute, zasa som to dostala, takže o mesiac budem dúfať znovu,“ to by vzťahy na pracovisku veľmi neutužilo. 

unsplash.com

Asi si žiaden človek, ktorý to nikdy neriešil, nepochopí, v akom duchu sa nesie jej život…

Poviem to na rovinu… Ak žena nedokáže otehotnieť, cíti sa po rokoch neustáleho čakania ako vadný kus. Doslova. Pretože každej žene v okolí to ide, len jej nie. Hoci je ten pocit iracionálny a ja rovnaký názor určite nezastávam, v podvedomí samu seba obviňuje a hľadá v sebe chybu. Toto, vážení, treba mať na pamäti, ak vás prevalcuje vaša drzá zvedavosť.

Neschopnosť otehotnieť je ten najsilnejší útok na ženskosť každej ženy a vy mu otázkami o materstve dávate ešte väčšiu silu. Je to bolesť tak hlboko schovaná v jej útrobách, ktorá sa nadovšetko mieša so zúfalstvom plynúceho z vedomia, že každým rokom sa šance na happy end znižujú. Je to utrpenie skryté za naučený úsmev stratenom vo všednosti života. Presne toho života, ktorý je otázkou: „Kedy budete mať bábätko?“ ešte viac bičovaný.

A vlastne…

Rada by som pochopila, prečo túto otázku niekto vypustí zo svojich úst. Veď predsa vy to dieťa živiť nebudete. Vaša existencia od cudzieho potomka nie je závislá. Nebudete ho vychovávať, ani sa oň starať. To budú robiť jeho rodičia, ktorí tým pádom majú plné právo načasovať, či a kedy sa rozhodnú dieťa počať. Jediné, čo bude vašou „zodpovednosťou“ je vyslovovanie ďalších nepotrebných komentárov a rád, o tom, ako dlho treba byť s dieťaťom doma a kedy by malo začať chodiť, ktoré si od vás (ako inak) opäť nikto nepýtal. 

unsplash.com

Tak, prosím, mlčme. Ak vám niekto povie, že začína plánovať dieťa, vtedy sa pýtajte viac. Ale inak na túto otázku niet priestoru. Myslím si, že ak by sme popracovali na tom, aby sa človek, ktorý sa na príchod dieťaťa spýta, cítil trápne, veľa by sa zmenilo. Pretože tak to je. Pýtať sa druhých ľudí, či spolu majú sex bez ochrany, zaobaliť túto otázku tak, že slovo bábätko vyslovíte s nadšením v očiach, je hanba toho, kto tento skvost vysloví.

A naopak…

Nepýtať sa cudzích ľudí, kedy budú mať deti, je taktnosť. Je to prejav vlastnej uvedomelosti, znak toho, že viem, kde sú hranice mojej zvedavosti. Je to zároveň i prejav inteligencie, pretože každý aspoň priemerne inteligentný človek vie, že aj navonok zdravý mladý pár nemusí splodiť dieťa ľahko a na prvýkrát. Nepýtať sa cudzích ľudí, kedy budú mať deti, je slušnosť… Tak prečo ju v sebe toľkí stále nevieme nájsť?

Zjednodušene povedané pre všetkých, ktorí tomu stále nerozumejú… (Lebo verím, že u ľudí, ktorí sa to pýtajú, by sme už na prvý pohľad zaznamenali úbytok inteligenčného kvocientu.) Nepýtajme sa iných ľudí, kedy budú mať deti. Niektoré otázky totiž pod svojím povrchom skrývajú viac bolesti, ako si dokážete predstaviť.

Coverphoto: Photo by Sound On from Pexels

Facebook komentáre