Naozaj veľmi dlho som túžila po tom, aby prišiel niekto nový. Aby som mohla úplne vytesniť spomienky na človeka, pri ktorom som síce pochopila, čo to znamená milovať, ale zároveň som musela pochopiť aj to, že ľudia prichádzajú a odchádzajú.

Áno, veľmi, naozaj veľmi som si každý deň priala, aby prišiel niekto nový. Človek, ktorý opäť zatrasie mojím svetom.

Aby som sa konečne pri slovách ako láska, pár, vzťah… nepreniesla v minulosti k mužovi, s ktorým to nevyšlo. (Lebo to bola naozaj veľmi dlho jediná skúsenosť, ktorú som s láskou mala.)

Aby som si tieto slová a ich význam konečne nespájala so sklamaním.

A on prišiel. Prišlo ich dokonca niekoľko.

Doteraz však ani netuším, či bol, respektíve, či mohol byť niektorí z tých mužov TEN správny. Všetko sa totiž vždy pokazilo… Áno viem, teraz by si niekto mohol povedať, že ak by bol niektorí z nich ten Mr. Right, vyšlo by to. Pretože by mi bol súdený. Pravdou však je, že to tak nemusí byť vždy.

My ľudia totiž dokážeme pokaziť aj tie najjasnejšie a najúprimnejšie vzťahy. Ako? Jednoducho…

Áno, po prvom vzťahu som bola zničená. V koncoch. A vôbec sa za to nehanbím.

pinterest.com

Milovala som. Milovala som veľmi, a keď sa to pokazilo, niesla som to naozaj ťažko. A nielen koniec vzťahu, ale i skutočnosti, že ten, ktorý nám je najbližší na svete, môže mať pred nami tajnosti. Môže klamať. Môže zradiť. Niekto, kto vás každú noc objímal a sľuboval, že nikdy nedovolí, aby vám bolo ublížené. No a nakoniec ublíži on sám (o tom ale tento článok nie je). Skrátka, ocitla som sa tvárou v tvár realite a nebola som na ňu vôbec pripravená. Zlomila ma.

Od rozchodu mám problémy s dôverou, problémy s pocitmi, som uzatvorenejšia, držím si odstup a som hlavne o dosť viac opatrná… Pretože čo sa stalo, stalo sa a nikto mi to už nikdy z duše úplne nevymaže. Možno bohužiaľ a možno našťastie, ktovie…

No a tu sa dostávam k pointe.

Nechcem vyznieť ako nejaká namyslená krava, ktorá má neviem aké nároky. O tom to ani zďaleka nie je. Len už skrátka nie som to naivné dievča spred pár rokov, ktoré uverilo všetkému, čo jej povedali s milým úsmevom a prísľubom, že to tak určite bude.

Nie.

Dnes potrebujem skutky. Nie kecy. Prázdne slová a sľuby, ktorých ti aj ja narozprávam milión na počkanie.  

Dnes si potrebujem na niekoho nového v mojom živote doslova zvyknúť, pretože už roky zvládam všetko sama a s nikým sa nedelím o svoje starosti. 

Dnes potrebujem úprimnosť a jednanie na rovinu. Pretože ak mám s niekým tvoriť pár, stane sa z môjho a jeho sveta náš svet a ja ho nechcem mať založený na klamstvách či tajnostiach. Potrebujem muža, ktorý mi o sebe povie všetko a nechá ma rozhodnúť sa, či do toho chcem ísť alebo nie. 

Dnes už nepotrebujem, aby bol ten najkrajší na svete, dnes potrebujem, aby mal charakter. Aby to bol dobrý a šikovný človek. Aby bol dospelý a samostatný. Aby vedel, čo chce. Aby som v ňom mohla nájsť ako vo svojom mužovi oporu. Nepotrebujem vedľa seba nastajlovaný obrázok, ktorý bude síce lahodiť oku, ale to je asi tak celé…

A čo je najhlavnejšie, dnes potrebujem čas… Áno, dnes, bohužiaľ, potrebujem čas. Nedokážem sa už len tak zamilovať do toho, že je ku mne niekto chvíľu milý, že je niekto pekný, že tam niekto párkrát pre mňa je. To skrátka nestačí. 

Potrebujem čas, aby som ťa mohla spoznať a aby si ty mohol spoznať mňa. Aby som videla, ako reaguješ, keď si nahnevaný, a chcem, aby si videl, ako sa dokážem rozzúriť ja. Chcem vidieť tvoje zlé dni. Chcem, aby si ty najskôr videl tie moje ešte predtým, ako mi povieš, že ma miluješ… Chcem, aby sme o sebe vedeli veci, ktoré nehovoríme hocikomu len tak na počkanie. Chcem, aby sa z nás stali najbližší priatelia… A nič z tohto nevytvoríme za pár dní a niekedy ani za pár mesiacov.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ak zostaneš

A prečo to hovorím?

pinterest.com

Pretože mám strach. Mám strach z toho, keď mi niekto povie milujem ťa bez toho, aby vedel, kto naozaj som. Dokonca ma ten človek týmto spôsobom môže stratiť… Pretože už viem, že osoba, ktorá má niečo za sebou, vie, že to nie je také jednoduché.

A tiež viem, že osoba, ktorá sa tak rýchlo dokáže zamilovať, nemiluje teba ako takého, ale len nejakú predstavu o tebe. No a keď príde dennodenná rutina, realita a zlé obdobia, zrazu zistí, že nie si tá, za ktorú si ťa vysníval a odíde. Oblak praskne a je po láske. A to dokáže toho druhého naozaj zraniť.

Mnohokrát sa tak končia i vzťahy, ktoré by mali reálnu budúcnosť, no ľudia ich zbytočne urýchlia. A práve tým ich pokazia. Tým, že všetko chceme hneď, dokážeme od seba dokonca odohnať aj tých „najsúdenejších partnerov.“

Preto sa vraciam z kratšej cesty späť vždy, keď je niečo prirýchle. Skrátka mám pred tým rešpekt. Keď niekto tlačí, niekto príliš rýchlo kričí, že miluje. Dnes tomu už len tak ľahko neuverím a viem, že láska potrebuje čas. A o človeka, ktorý sa dokáže takto rýchlo „zamilovať,“ akosi strácam záujem, lebo mám z toho pocit, že ešte potrebuje prejsť určitú cestu…

A preto až potom, keď budeme jeden druhému v noci zakrývať kríže, lebo sa ten druhý odkopal.

pinterest.com

Až potom, keď budeme jeden o druhom vedieť, akí dokážeme byť šialení, keď sme naštvaní, a budeme vedieť jeden druhého upokojiť.

Až potom, keď ja budem vedieť, prečo nemáš rád uhorku, a ty zas budeš vedieť, že neznášam lekvár.

Až potom, keď ja budem vedieť, prečo máš komplikovaný vzťah s rodinou a ty budeš vedieť, prečo sa nerozprávam s najlepšou kamarátkou. Až potom, keď budeme vedieť podporiť jeden druhého.

Až potom, keď sa každý z nás bude tešiť domov, lebo tam bude ten druhý na neho čakať a ten pocit bude pre nás nadovšetko…

Až potom ti poviem, že ťa milujem… Pretože predtým by to nebola skutočnosť a nebola by to pravda…

coverphoto: Photo by Toa Heftiba on Unsplash

Facebook komentáre