Láska nám dokáže občas poriadne pomotať hlavu. Vlastne… nielen občas, takmer vždy. Zastrie nám videnie, zrazu vidíme všetko ružovo a strácame pri nej triezvy úsudok. Akoby sa nám v hlave vypla výstražná kontrolka, ktorá by sa mala rozsvietiť vždy, keď niečo nie je v poriadku. A tak sa len s blaženým úsmevom spoliehame na to, že nikde nič nebliká, a veríme svojej dočasne vypnutej intuícii.

Hlavne začiatky sú také… Skvelé, dokonalé, priam až gýčovo ružové. Nový človek, ktorý vstúpil do nášho života, nám zároveň poskytol aj nádej… v nové začiatky, v nový život. Veď komu by sa nezmenil jeho svet po tom, ako nečakane spozná niekoho nového? Hlavne, ak ide o osobu, o ktorej si myslíme, že už zostane naveky… A tak sa mnohokrát s úsmevom na tvári a s motýlikmi v bruchu rútime do poriadne veľkého problému.

unsplash.com

Raz to totiž príde… Vytriezvenie, realita a beznádej…

Avšak ešte predtým si zväčša prejdeme poriadne strastiplným obdobím. Dúfame, veríme, ospravedlňujeme… Podliehame čaru sľubov a živíme v sebe falošnú nádej, že sa to tentokrát zmení. Občas sa musím zamyslieť, prečo sme ako zamilovaní takí slepí. Prečo sami seba klameme, keď vidíme, že to s ním či s ňou nemá zmysel. A prečo to všetci naokolo vidia tak jasne a my sami žijeme akoby v inej realite s názvom nádej.

Nie, ľudia sa nemenia. Môže sa zmeniť iba náš pohľad na nich. A už vôbec sa nezmenia, keď ich o to prosíme, prípadne nám to s nasadenou maskou na tvári sľubujú oni sami. Môžu dospieť, vnútorne dozrieť, niektoré veci začnú vidieť inak, ale… charakter sa nemení. Ani vekom, ani okolnosťami.

A nie, nezmeníš ho ani ty. Je to len strata času po boku niekoho, kto v tvojom živote nemá čo robiť. Ak by tam svoje miesto mal, nemusela by si mu dávať ďalšiu šancu a veriť, že tá zmena raz príde…

unsplash.com

Viem, že je to ťažké, ale už na začiatku vzťahu by sme mali mať oči na stopkách…

A s čo najtriezvejšími zmyslami pozorovať, čo ten človek robí. Nie to, čo sľubuje alebo čo rozpráva. Tisíc neúprimných vyslovených „Milujem ťa,“ nebude mať nikdy takú váhu ako zodvihnutý telefonát o tretej v noci. Ak sa jemu chce spať, no napriek tomu sa s tebou rozpráva o ničom a o všetkom, vtedy ti už nemusí žiadne „Milujem ťa,“ hovoriť. Práve ti to dokázal.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prečo sa znovu zamilujem...

City sa totiž vedia krásne zamaskovať za malé skutky. Za kyticu kvetov, aj keď nemáš sviatok. Za bozk na rozhorúčené čelo, keď ťa trasie od horúčky a nevyzeráš práve najlepšie. Za frázy typu: „Nie je ti zima?“ „Nie si hladná?“ „Prečo si smutná?“ „Má ťa tam kto odviezť?“ Takto vyzerá láska v praxi. Nie je to rokmi obohratá formulka: „Zmením sa, veď vieš, že ťa milujem.“

Nestrácaj čas s ľuďmi, ktorí o láske iba rozprávajú…

Pretože láska nie je o slovných hrách. Je o skutkoch a pocite bezpečia. Tie nikdy nenahradí ani milión slov. Preto sa zamiluj do jeho skutkov, nie do prázdnych sľubov. Ak už na začiatku vzťahu absentujú dôkazy lásky, ver mi, už nikdy ich nenájdeš. Ak ti ich nedal vtedy, po niekoľkých mesiacoch trápenia sa ich už naozaj nedočkáš.

Coverphoto: Photo by Yoann Boyer on Unsplash

Facebook komentáre