Koľkokrát ešte dovolím, aby si sa takto ku mne správal? Nestačilo mi, že si mi zlomil srdce raz? Pýtam si, aby si mi ho zlomil zase a stále a dookola. Správam sa, ako keby sa mi páčilo to, že mi lámeš moje srdce stále a dookola. Dovoľujem ti to. Som z toho tak nešťastná, tak smutná a aj tak to dovolím zase. Ja si to až pýtam. Ja to dovoľujem, tak ty to robíš.
Dovoľujem ti, aby si sa ku mne takto správal… Aby si ma videl, len keď máš ty náladu. Aby si mi napísal, len keď ty nemáš komu. Aby si ma namotával, len keď si ty znudený. Aby si mi ty lámal srdce, len keď nemáš nič iné na práci.

Cítim sa zle, lebo si to všetko uvedomujem, cítim sa ešte horšie, lebo to dovoľujem, a úplne najhoršie je, že tomu nechcem zabrániť. 

pinterest.com

Prečo? 

Akoby som mala pocit, že v tom mojom svete nie je nikto. Nikto lepší, kto by sa ku mne aspoň nejako inak správal, tak mi stačí aj toto. Akoby som bola do teba až tak moc zaľúbená, že budem prežívať akýkoľvek príbeh v mojom živote a vravieť si, že hlavne, že v ňom si. Akoby…

Zabúdam na svoju hodnotu, lebo som si vytvorila tú najväčšiu hodnotu v tebe. Zrazu je akýkoľvek príbeh, v ktorom si ty, to najkrajšie, čo mám. Momentálne je to aj to jediné, čo mám. A tak moc s tým chcem už prestať, tak moc chcem vedieť, aký je to pocit byť od teba oslobodená. 

Dnes som premýšľala, nad čím som vlastne zvykla uvažovať, keď som „nemala“ teba. A nevedela som si spomenúť. Neviem, či už je to tak dlho, čo premýšľam nad tebou, alebo len tie veci pred tebou neboli vôbec dôležité. A ty dôležitý si? 

Ako som mohla toto dopustiť? 

Ako som mohla skončiť tu? So zlomeným srdcom, nie jedenkrát, ale snáď už minimálne aj päťkrát, ale s uvedomelými myšlienkami. Rozum vie, srdce cíti a aj tak konám takto. Aj tak si ťa stále vyberám. Ja si ťa vyberám, aj keď ty si nevyberáš mňa. To je tak strašne smutné, hlúpe, naivné a detinské a… Kričím tu cez slzy, ktoré mi vôbec nepomáhajú, po ktorých vôbec necítim úľavu. Čo mám robiť? Ako mám toto zastaviť? 

Zrazu hľadám slová, ktoré si povedal, ktoré si napísal… Prečo? Aby som sa cítila lepšie? Aby som si pripomenula, ako sladko rozprávaš, ako vieš, čo mi napísať a kedy? Nerozumiem. Minulosť je vždy sladká. Lebo už vieme, ako chutí… 

Ak by som vedela, čo ma o rok čaká, možno by som sa teraz len smiala, možno by som teraz len plakala. Netuším, ale tak rada by som vedela, či si v nej aj ty. Zase prichádza moja túžba zmiešaná s naivitou. Zase si chcem zlomiť srdce. Zase si tu ty, zase som tu ja. Zase si chcem vytvoriť nás. Zase a stále a dookola. 

pinterest.com

Nehľadám odpovede, tie už viem… 

Nepýtam sa otázky, tie už nemám, túžim po oslobodení, túžim po láske od niekoho, kto sa túži len baviť. Tuším, aký má tento príbeh koniec, a tuším aj to, že sa blíži, ale stále sa ho snažím predlžovať, avšak naozaj sa dá predĺžiť nepredĺžiteľné? 

Ak ma niečo expiračnú dobu, nedokážem jej pridať pár dní. Môžem veriť, že to bude stále v poriadku aj po tej dobe, avšak je to už len o mojej viere. Každým dňom pravdepodobnosť rastie a moja viera upadá. Až to jeden deň budem musieť vyhodiť. My to už dlhšie ťaháme po expiračnej dobe. A cesty späť niet. Je len cesta vpred. 

Rada by som vám napísala, že zajtra to všetko vyhodím… 

Rada by som vám išla príkladom, rada by som bola vašou motiváciou, avšak nejde to. Moje okuliare už dávno nie sú ružové, ale aj tak čakám. V mojom svete už dávno nemáš miesto a aj tak tam jedno pre teba šetrím. Moje otázky už majú všetky odpovede a aj tak si píšem nové. Moje srdce je zlomené na niekoľko častí a stále dokáže byť zlomené ešte viac. 

Stále si dávam nádeje bez šance na úspech. Stále chcem o tebe písať, aj keď si uzavretou kapitolou. Stále si to ty, koho si vyberám, aby si mi zlomil to srdce, lebo sme to my, kto si vyberáme, kto nám bude ubližovať, a momentálne si tá najkrajšia bolesť, ktorú vo svojom živote môžem mať. 

pinterest.com

A dúfam, že sa o tom nikdy nedozvieš… 

Tvoje ego je už dostatočne veľké aj bez mojich slov, ale môže byť aj väčšie. Ako dni idú, mením svoje priority, mením svoje slová, mením svoje názory a potreby, ale jedna vec zostáva rovnaká a ňou si ty. Chcela som, aby tento článok bol plný niečoho motivujúceho a silného, a verila som, že počas písania na to prídem, ale nestalo sa tak. 

Stále som hlúpo zaľúbená, stále som naivne zamyslená, stále som to ja a on je stále on. Nemám radu, ako sa z toho dostať, lebo sa z toho nedokážem dostať. Viem, že toto sama nedokážem. Viem, že aby som prestala na neho myslieť, budem musieť začať myslieť na niekoho iného, lenže zatiaľ nikto taký do môjho života neprišiel. Rozhodne sa klin klinom nevybíja, lenže tento klin ani nikdy zatlčený nebol, takže je to trošku iná situácia. 

Či len ja ju inak vnímam? Každý si vytvárame ten náš príbeh, ako sa nám práve hodí, lenže nesmieme zabúdať na dôsledky, lebo tie sa dostavia, tým sa nikdy nevyhneme. Len je otázka, že kedy?

Som rozhodnutá prepísať svoj život inak, keď už ho inak žiť neviem…

Autor: Michaela

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ľadová kráľovná

Coverphoto: Photo by Devon Divine on Unsplash

Facebook komentáre