Stalo sa to asi každej z nás. Videla si svojho muža či partnera „inými očami“ ako na konci, keď ukázal svoju pravú tvár. Vieš, možno ti ju ukázal už na začiatku, len si si to nechcela pripustiť k srdcu. Vtedy bolo všetko iné. Bol pre teba dokonalý, no postupom času ti začal pomaly, ale isto ukazovať jasné náznaky toho, že pre teba nie je tým pravým orechovým. Možno to bola úplná maličkosť, ktorú si radšej hodila za hlavu…
Nechcela si sa s ním hádať, nakoniec ťa aj tak opantal sladkými rečičkami – ako vždy, keď niečo pokazil. Možno tých pre neho „maličkostí“ pomaly pribúdalo a zároveň sa v tebe kopili. Kopila sa v tebe bolesť a v hlave si mala pochybnosti i milión nezodpovedaných otázok. Snažila si sa nájsť logické vysvetlenie – vysvetlenie, aby si si ho obránila sama pred sebou. Aby si oklamala samu seba.
pinterest.com
Bola si zaslepená láskou…
Dala si mu celé svoje srdce. Milovala si ho najviac, ako si vedela. No on si to nevážil. Mal v tebe istotu. Mal ťa omotanú okolo prsta. A on to vedel. Zneužíval to. Zahrával sa s tvojimi citmi. Opil ťa svojou „láskou“ a sladkými rečami. No takto to byť nemá. Možno to vyznie kruto, ale môžeš si za to sama, drahá.
Pretože si naivne verila tomu, že sa zmení. To, čo si očakávala od vzťahu, si do vzťahu s ním dala aj ty. Problém bol ten, že si to dávala len ty. Viem presne, čo si chcela. Chcela si len, aby ťa miloval tak, ako si milovala ty jeho. Chcela si lásku, vernosť, istotu a pocit bezpečia. Chcela si muža, na ktorého sa môžeš vždy spoľahnúť. Muža, s ktorým si sa chcela podeliť o kúsok seba. Muža, ktorý bude vždy pri tebe, keď sa v tvojom živote niečo udeje – či už negatívne, alebo pozitívne. Jednoducho niekoho, o koho sa môžeš vždy oprieť.
Viem, ako sa cítiš…
Presne toto sa stalo aj mne. Zrazu prišiel koniec. Len tak. Zo dňa na deň. Na ten deň nikdy v živote nezabudnem. Vieš, prečo? Pretože sa to stalo v deň mojich narodenín. Áno, čítaš dobre. Ukončil to na moje narodeniny. Mal to byť môj deň a náš večer strávený doma na gauči, pri dobrom jedle a vínku, ako to bolo u nás zvykom.
Namiesto toho odišiel. Vraj si musí niekam odskočiť, ale do hodinky je späť. Tak som ho čakala. Prešla hodina, dve, tri. Po troch som sa začala oňho báť. Samozrejme, že mi nedvíhal mobil. Vrátil sa a našiel ma plakať. Plakať na zemi. Povedal, že je koniec, že už ma nemiluje. Ostala som ticho.
Myslela som, že sa mi to sníva. Po minúte ticha som sa pozbierala na chvíľu zo zeme a pristúpila k nemu. Celá som sa chvela, bolo mi zle a mala som pocit, že moje srdce exploduje. Spýtala som sa ho, čo sa vlastne deje. Povedal mi, že už ma nemiluje a že to trvá už nejakú dobu.
pinterest.com
Nikdy nezabudnem na ten pohľad…
Bezcitný pohľad. Takto sa predsa na mňa nikdy nepozeral. Práve naopak, veľakrát sa stalo, že som ho pristihla, ako na mňa zamilovane pozerá počas bežných situácií, napríklad ako varím, umývam si zuby alebo sa napchávam pizzou. Pozeral sa na mňa rád.
„Veď si ma predsa miloval, cítila som to! Kam sa tá láska podela? Toto nie si ty! Vráť sa! Miluj ma, ako si ma miloval predtým! Vráť sa a buď taký, akého ťa poznám!“ Hovorila som mu. Nedokázala som to prijať a nevedela som sa s tým zmieriť, veď takto ho predsa nepoznám. No on odišiel. Odišiel preč a nechal ma plakať. Len tak, bez vysvetlenia. Trvalo mi pár týždňov, kým som si sama pred sebou dokázala priznať, že naozaj nie je ten pravý.
Aj keď sa zdal byť dokonalý…
Svojim príbehom ti chcem len povedať – dávaj si pozor. Sleduj jeho reakcie a postoje k určitým veciam či situáciám, na ktorých ti záleží. Sleduj tie malé, ale zároveň jasné signály. Nenechaj sa zaslepiť láskou a hlavne neklam sama seba, keď cítiš, že niečo nie je v poriadku.
Ver svojej intuícii. A ber každý vzťah s rezervou, pretože nie všetky trvajú večne. Aj keby sme to tak chceli. Niektoré ťa len majú niečo naučiť, posunúť vpred a posilniť. Nenechaj sa opiť láskou a sladkými rečami o tom, ako sa zmení, pretože ak by chcel, tak sa zmení už dávno.
Autor: Dominika G.
Coverphoto: Photo by Rodolfo Sanches Carvalho on Unsplash
