Chýbaš. Ani nevieš, ako veľmi. Každým dňom viac a viac. Naše spoločné rozhovory o všetkom, a pritom o ničom. Tvoje pomalé dotyky, ktoré prechádzali celým mojím telom. Tak veľmi mi to vyrážalo dych, kým si ma nepobozkal. Tvoje pery mi vracali všetok kyslík naspäť. Sladkastá a tak návyková chuť, keď sa tvoje pery otláčali o tie moje.

Nevedela som sa toho priam nabažiť. Keď som to začala dostávať, tým viac som ešte chcela prijímať. Už si mi ani nemal čo viac dať. Už to nebolo v tvojej kompetencii.

pinterest.com

Očakávala som priveľa a zrazu dostávala málo…

Z mála sa postupom času stávalo nič. Prestal si sa ma dotýkať tak, ako to bolo zo začiatku. Už som necítila to, čo som cítila. Tvoje city ochladli a ja som nechápala, prečo. Predsa nám bolo tak dobre, nie? Hľadala som dôvod na sebe a napadlo mi ich milión. Nebola som príliš pekná, inteligentná či atraktívna.

Zhnusila som sa sama sebe a snažila som sa zmeniť. Kvôli láske sme ochotní sa zmeniť na obraz toho druhého. Chcela som ťa naďalej zaujímať, no márne. Nevedela som, čo ešte spraviť. Klesla som i pod úroveň samej seba. Presviedčala som sa, že som škaredá a že ma už nik nebude ľúbiť. A už vonkoncom nie ty.

Ako šli dni za dňami vzdialili sme sa od seba úplne…

Ja od teba nie, no ty odo mňa áno. Moje city neochladli aj napriek tomu, že si ma tu nechal samu. Akákoľvek moja snaha vyšla navnivoč. Ja som sa zaujímala a ty nie. Ja som písala, ty nie. Ja som sa snažila s tebou stretávať, ty nie.

Trvalo to veľmi dlho, kým som otvorila oči dokorán. Prišla som na to, že som sa mýlila – v sebe i v tebe. Nebola som škaredá, naopak… Bola som pekná a každá moja nedokonalosť ma robila jednoducho mnou. Síce mi to nepálilo vždy a vo všetkom, ale mala som vyspelé názory a dobrý pohľad na svet.

Dávala som ti viac, ako si si zaslúžil…

Dávala som ti viac, než si vedel prijať. Odstupom času som sa na veci začala pozerať inak. Nebola to moja chyba a asi ani tvoja. Nedokážeme ľudí zmeniť a ani ich pocity i city voči nám. Akokoľvek veľmi chceme byť takými, akými nás chcú naši partneri.

pinterest.com

To, že niekoho bezhranične ľúbime, nie vždy znamená, že to ten druhý bude schopný prijímať celým srdcom. Sme kadejakí – citliví, milujúci, ale i menej citlivejší a menej milujúcejší. Je to proste tak. A preto tebe, ktorá toto práve čítaš, chcem povedať jedno. Je v poriadku, že si úprimne ľúbila a nakoniec to nevyšlo.

Nevnímaj svoju lásku ako príťaž, aj keď nie je opätovaná. Spravila si všetko, čo bolo v tvojich silách, a viac už sa ani nedalo.

Preto sa už ďalej nenaháňaj za ľuďmi, ktorí o tvoju lásku nestoja…

Nájdi tých, ktorí sa jej nebudú báť. Nájdi takých, ktorí ti ju budú rovnako vracať, ako ju budeš ty dávať. Pretože láska, to je tá najkrajšia vec, aká len môže medzi nami ľuďmi existovať. Musíš ju naplno dávať a naplno aj dostávať. Inak to nebude v rovnováhe. Inak budeš trpieť ty alebo aj ten druhý.

A láska nie je o bolesti, láska nie je o trápení sa. Možno to tak občas vyzerá, ale nie je to tak. Len my ľudia ju meníme v niečo, čo v skutočnosti nie je. Dávame jej obraz na základe toho, čo sme si prežili a prežívame. Kvôli sklamaniam, kvôli zlomeným srdciam a kvôli mnohým preplakaným nociam.

Preto dávaj pozor na to, komu dávaš svoju lásku, nech je to len človek, ktorý ti ju dokáže opätovať.

Autor: @patty.dvo

Coverphoto: Photo by Valerie Elash on Unsplash

Facebook komentáre