Som už pár krokov popredu a možno i ty si pár krokov vpred, neviem… Avšak už nie si na tej istej myšlienkovej vlne, ako si bol. Myšlienky na teba ma dobiehajú čoraz menej a menej. Strácaš sa. Odchádzaš…
A dnes som si chcela na teba zaspomínať. Na to, čo všetko sme si povedali. Tvoje správy však už nemám. Sú vymazané. Ako aj ty. Tak som len hľadala v pamäti, hoci tam toho veľa nezostalo. Všetko si si vzal svojou poslednou správou a to málo, čo sa ešte zvýšilo, som zasa vyhodila ja. 

Ak by sme sa obaja zachovali inak, mohli sme byť teraz niekde úplne inde. Avšak ak by sme sa zachovali inak, neboli by sme to ty a ja. Zachovali sme sa presne tak, ako sme obaja museli. Naše cesty sa museli rozdeliť. 

pinterest.com

A už nechcem, aby sa spájali… 

Ty si videl len jednu stranu – tú tvoju. Tú, kde som ťa ja sklamala. Tú, kde ty nič nechceš riešiť. Tú, kde si len ty. Sebecké… Ale v dnešnom svete sú ľudia úspešnejší, keď sú sebeckí. Dosiahnu viac. Keď idú len za tým, čo chcú, a na nič iné pritom nehľadia. 

Ty si si za tým išiel, dosiahol si to a ideš za ďalším úspechom. Či skôr za ďalšou? 

Vraj sa nič nezmenilo. Ale áno, zmenilo. Vždy, nech sme už boli od seba akokoľvek vzdialení, som ťa považovala za človeka, ktorý by mi pomohol, ak by som to potrebovala. Nazývala som ťa blízkym človekom a zrazu som zistila, že si len človek. Nie blízky… Nikto… A tak premýšľam, kam sa podeli všetky tie slová. Kam sa podeli všetky tie skutky. Kam sme sa podeli my? To naše takzvané „kamarátstvo?“ 

Povedal si mi, že som urobila chyby… 

A čo tie tvoje? Čo tvoje slová? Či človek, keď je opitý, toho veľa narozpráva a nenesie žiadnu zodpovednosť? Moja hlúposť, že som tomu na sekundu verila. To zničilo všetko. A to ma ničí dodnes. Už mi nezáleží na tom, čo sa stalo, už mi nezáleží na tom, či si v mojom živote alebo nie. Už mi nezáleží, či prídeš, či nie. 

Ale záleží mi na tvojich slovách. Tie vytvorili tú jazvu, ktorá krváca. 

Zjavne si si neuvedomil silu slova. Ale ty si neuvedomuješ nič. 

pinterest.com

Už sa, prosím, nevracaj…

Pri každom tvojom odchode či príchode som sa cítila rovnako. Cítila som sa tak ťažko. Lebo viem, že keď sa objavíš, tak moje dni budú plné tých zasnívaných. Budem sa tešiť, ale zároveň aj trpieť. Budem ubolená kvôli tebe. Aj keď mi nedávaš nádeje, tak mi ich ani neberieš. Ja vlastne ani neviem, čo robíš.

Som veľmi ubolená z lásky, ktorú som ti dávala – nielenže bola neopätovaná, ona bola nechcená. Tá láska ostala niekde pred tebou. A ty? Nechceš ju, nemáš o ňu záujem, ale aj tak si sa stále vracal. Opantal si môj rozum a zamotal moje srdce. To ti ide najlepšie. Bolí ma, ako som čakala na odpovede, ako som ich dostávala, ale i nedostávala, ako sa všetko točilo okolo niečoho či ničoho. 

To ti ide najlepšie… Urobiť z ničoho niečo. Alebo to skôr ide mne? Ja som urobila z teba niečo viac v mojom živote. Ja som na teba myslela, aj keď ty si si na mňa nedokázal ani len spomenúť. Nechcem, aby si sa vrátil. Nechcem, aby si prišiel. Ja už ťa chcem nechať tam, kde si. 

Naozaj nič od teba nechcem… 

Už nechcem počuť žiadne príjemné slová, už nechcem počuť tvoj hlas, už nechcem, aby si bol v mojom živote, už nechcem, aby si sa vrátil. Už sa, prosím, nevracaj. Už ťa, prosím, nepíš mi. Už mi, prosím, nedávaj nádej, ani mi ju neber. Lebo aj keď ťa vo svojom živote nechcem, predstava teba v ňom je taká… Zvláštna. Ako keby to celé bolo len niečo vysnívané, nereálne, neskutočné.

Prečo som si spomedzi všetkých mužov musela vybrať práve teba?

Prečo si vyberáme tých, ktorí o nás nestoja?
Prečo som schopná teba ľúbiť tak ako iných nie?
Prečo aj keď viem, aký si a ako by to všetko bolo, aj keď viem odpovede na všetky moje otázky, stále sa k tebe vraciam, ale od teba to už nechcem….

Nechcem, aby si mi ubližoval, aj keď ty vieš, že mi bolo ublížené, a tak sa nevraciaš. Avšak aj keď to je jediné, po čom túžim, je, aby si sa nevracal, v kútiku mojej duše je to to jediné, čo chcem, na čo čakám… Aby si sa objavil. 

pinterest.com

Lenže posledné dni je môj smútok silnejší a ja už jednoducho nechcem plakať. 

Chcem lásku, ktorú mi ty nedávaš, ktorú mi ani nechceš dať, s ktorou si sa len zahrával. Možno už nadišiel ten deň, kedy sa už nevrátiš, kedy ťa už nebudem počuť, kedy moja láska vyprchá. Avšak ak sa vrátiš niekedy neskôr, ako sa budem cítiť? Či už si sa rozhodol nikdy neprísť? 

Povedal si, že sa nič nezmenilo. No správame sa, ako keby sa zmenilo úplne všetko. Akoby sme sa zmenili my. Takže ak sa znova zmeníme, ako sa budem cítiť? Naozaj tú lásku vymazávam, či len platí – zíde z očí, zíde z mysle? Čo ak sa len učím žiť bez teba a ak sa vrátiš, prídu s tebou aj všetky moje pocity? 

Ešte včera som chcela veriť, že áno…

Dnes je nový deň s novými emóciami, avšak stále bez teba, a tak si myslím, že už sa nevrátiš. A preto verím, že si si tvojimi poslednými slovami zobral všetko. Veď tebe nikdy na mne či mojich názoroch nezáležalo. Preto si moju poslednú správu ani len neotvoril, či? Neviem. Ja som ťa vymazala. Lebo po tých slovách už neboli ďalšie dôležité, avšak chcela som byť lepším človekom a chcela som vedieť, akým si ty. 

Dokázal si mi to. Dokazuješ mi to. Mrzí ma, koľko lásky som ti dala. Či priateľskej, či tej pravej. Lebo si si ju nevážil. Ale vraj karma vracia každý úder. Úprimne viem, že toto je môj úder za to, čo sa stalo v mojej minulosti. Či príde karma aj k tebe? Neviem, len chcem, aby si cítil to, čo som cítila ja. Lebo tá najsilnejšia láska sa dá zničiť len najsilnejším úderom, a ten si ty vykonal. Želám ti, aby si ho nikdy nedostal, ale potom ma nikdy nepochopíš a ja som chcela byť len chápaná, aj keď som možno všetko zle vysvetľovala. 

Spomínam na naše správy… Tie, ktoré sme si písali v časoch, kedy sme sa ešte hrali na priateľov. Bolo to pekné obdobie. Smiala som sa, namotávala som sa, nespala som, snívala… Už na to len spomínam. A pomaly to vymazávam. Tak ako si to urobil aj ty. Ľudia si uchovávajú v hlave a srdci len významné momenty či ľudí. Ja nie som ani jedno, tak prečo by si mal byť ty? 

pinterest.com

Lebo ja som iná, ja som tá lepšia, avšak nie som hlúpa… 

Nebudem mrhať mojím časom, mojou láskou, mnou na niekoho, kto ani len nepozná moje meno. Viem, že sa k tebe z času na čas vrátim myšlienkami. Lebo taká som. Vraciam sa ku každej svojej láske, lebo akokoľvek sa to skončilo, boli aj krásne momenty, a to ma musí držať v láske. 

Musím si to pripomínať stále, dookola, aby som na lásku nezabudla. Lenže ak chcem zabudnúť na teba, tak asi musím zabudnúť aj na lásku, nie?

Autor: Michaela

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Všetko bude tak, ako má byť

Coverphoto: Photo by Timur Romanov on Unsplash

Facebook komentáre