Od posledného spoločného okamihu uplynul rok. Rok plný myšlienok, ktoré sa predtým v mojej hlave neobjavovali. Spomínala som, chcela som meniť minulosť, hnevala som sa, opúšťala som sa, túžila som začať žiť. A neustále som premýšľala nad tým, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Ten rok prešiel šialene rýchlo, no zároveň sa šialene pomaly vliekol. Prestala som vnímať čas, prestala som sa naháňať, spomalila som, aby sa zrýchlili moje myšlienky, ktorým som venovala pozornosť viac než kedykoľvek predtým.
A to ma zmiatlo. Preto neviem, či to utrpenie bolo pomalé alebo rýchle. Preto keď sa obzriem späť, všetko mi splýva dovedna a zdá sa mi, že to bol jeden šialený vír emócií, ktoré sa menili zo dňa na deň, no na druhej strane sa na seba až príliš podozrivo ponášali…
unsplash.com
Zmiatol si ma ty…
Až posledné týždne, takmer po roku, mi začínajú do seba zapadať všetky dieliky skladačky. Až teraz si môžem povedať, že stalo sa… A ja to už nezmením. Až teraz viem, že táto láska nebola len bolesťou, ale aj ponaučením. Až teraz tam nachádzam všetko to podstatné, čo som tam dovtedy nevidela.
Ja som sa totiž stala na tvojej láske závislou… Ak som ju nedostávala, čo sa stávalo príliš často, bola som ako vo vytržení. Ako narkoman, ktorý nevie nájsť svojho dílera. Sľúbil mu ďalšiu drogu, dohodli si stretnutie, no nakoniec neprišiel… Takto nejako som sa cítila ja. Ako omámená látkou, ktorú som si sama zohnať a poskytnúť nedokázala.
Vlastne by som to láskou ani nemala nazývať…
Pretože ty si ma nemiloval. Stala som sa závislou na láske od toho nesprávneho človeka a len čo sa ku mne pomaličky približovala pravda, začala som besnieť. Najskôr som utekala… Do bezpečia svojho presvedčenia, že jediné, čo musím urobiť, je dať mu čas. No neskôr som už bežať nedokázala. Pred realitou nik z nás neujde, nech by sme utekali akokoľvek rýchlo.
Bola som závislá na láske od nesprávneho muža. Zvláštne, že? Pritom mi on žiadnu lásku nedával. Možno ku mne niečo cítil, no láska to nebola. Možno som ho „len“ priťahovala. Možno bol na mne závislý tiež, len nie tak, ako ja na ňom. Možno sme od seba každý z nás očakávali niečo iné. Možno sme zo seba urobili bláznov navzájom a museli sme si od seba trpko odvykať.
unsplash.com
Možno… A možno nie…
Možno to bola z jeho strany len hra. Záleží na tom vlastne? Prečo mu ešte stále dovoľujem, aby ma ovplyvňoval? Aj teraz, po roku, ako som si začala odvykať? Popravde, už by mi to mohlo byť jedno. Už som sa poučila, už som spadla na hubu dostatočne tvrdo na to, aby som mala úplne iné problémy.
Drahé ženy, dajte si pozor, aby ste sa nestali závislými… Nikomu nedovoľte, aby sa stal vašou drogou. Nehľadajte za každým jeho „neviem“ žiadne „áno“. Pamätajte, že aj ticho je odpoveď. Že aj váhanie má svoju výpovednú hodnotu. Otvorte oči vždy, keď sa na vás bude dívať pravda a neutekajte do bezpečia svojich ilúzií, že raz bude všetko dobré.
Utekajte pred tými, ktorí lásku len hrajú. Utekajte pred každým, kto vám lásku nedáva, no vy ju predsa len začínate k svojmu životu potrebovať. Utekajte vždy, keď nedostanete to, čo dávate vy… A tým zachránite seba.
Autor: Mery
Coverphoto: Photo by Mairin Mulcare on Unsplash
