Dospela som k záveru, že to, čo je medzi nami, je vlastne niečo, čo žijeme v inom paralelnom svete, v inom živote, do ktorého utekáme preč z reality… No s odstupom času to budú len krásne spomienky, je to len „dočasné“, nepretrvá to, lebo to nemá šancu pretrvať. Nedávame si ju, ani ja tebe a ani ty mne. Vieme to v podstate od začiatku, môžeme to nazvať poblúznením, búrkou hormónov, dočasným stavom, z ktorého raz vytriezvieme ako po dobrej žúrke.

Čo medzi nami vlastne je teraz? Niekto by to nazval kamarátstvom s výhodami, ale v tejto chvíli vieme obaja, že je to viac. Cítime to. V tom, ako nám je fantasticky, keď sme spolu, v tom ako si chýbame, keď sme ďaleko, v tom že si uvedomujeme, ako spolu ladíme, ako sa veľakrát triafame keď myslíme na tú istú vec. Alebo sa myšlienkovo nastavíme na seba v ten istý moment a zrazu jeden druhému napíšeme naraz správu.

pinterest.com

Niekedy si jednoducho čítame myšlienky…

Je to niečo tak dokonalé, až to človeka desí. Pretože vieme, že to bežne takto nefunguje. Iba ak v romantických filmoch, ale my sme v realite. Je to síce taká naša realita, dočasná, istá forma závislosti, ktorú sme si na sebe vypestovali.

Si ako moja droga. Moja dávka lásky, vášne, pozornosti, ktorú dostanem v takom skvelom koktejli, ktorý vieš namiešať snáď len ty. A keď sa dlhšie nevidíme, začínajú sa prejavovať abstinenčné príznaky. Už by som bola schopná urobiť čokoľvek, aby som tú dávku dostala.

Ale viem, že príde čas, keď sa aj z tejto závislosti budeme musieť vyliečiť…

Bude to bolestivé, to som si viac než istá, nakoniec, už sme to tak trochu zažili. Skúšali sme to ukončiť, pár pokusov bolo z oboch strán, ale nakoniec nás to opäť k sebe pritiahlo ako dva magnety. Naša závislosť vyhrala nad zdravým rozumom. 

Dá sa to liečiť? Čo sa má stať stane sa, však? Existuje recept, ako obísť tie bolestivé chvíle, ktoré so sebou prináša koniec? Keby áno, chceli by ten liek všetci. A preto stále uvažujem, kedy budem na to pripravená, kedy budeš pripravený ty, aby sme tú dočasnosť, tie pravidelne-nepravidelné dávky zážitkov a spomienok, ktoré si dávkujeme, zvládli uzavrieť.

Nerobím si nádeje, že to bude jednoduché, viem, čo potom príde… Ako si budeme chýbať, aké priepastné ticho nastane medzi nami, aby sa tá búrka, ktorú sme rozpútali, utíšila, aby sa všetky vlny nášho rozbúreného mora ustálili v pokojnú hladinu. Nakoniec, kým z rozpálenej sopky láva stuhne, tiež to chvíľu trvá. 

pinterest.com

A moje vnútro je teraz ako taká sopka…

Sopka, ktorá v tvojej prítomnosti vybuchuje, preto pomenovanie kamaráti s výhodami u nás ani náhodou neplatí. Teraz nie, preto viem, že tento stav je len dočasný, no aký príde potom? Potrebovala by som veštecké schopnosti, aby som to vedela, preto len dúfam, že raz, keď to naozaj prebolí, utíchne a život bude plynúť svojím stabilným tempom, budeme schopní prejsť do ďalšej fázy… priateľstva! Prečo? 

Pretože si neviem predstaviť, že by som ťa vo svojom živote nemala vôbec. Nič v našom živote sa nedeje náhodou a ja viem, som presvedčená, že sme sa mali stretnúť Ťažko hľadám vysvetlenie, prečo práve teraz, čo nám to má dať, či sme ten účel už splnili a je čas ísť vlastnou cestou, alebo by nám to teraz ešte viac ublížilo? Ešte nie je tá správna chvíľa? No ako zistím, keď bude?

Desí ma poznanie, ako ťažko by som dokázala fungovať bez tvojich správ, a či vôbec… Budem stále myslieť na to, čo robíš, ako sa máš, ako to zvládaš, či si spomenieš niekedy na naše spoločné chvíle, alebo či sa niekedy vrátiš k našim fotkám. Viem, že rozumnejšie by bolo celé to vymazať a nemať to na dosah, ale ja s mojím sebatrýznením budem robiť presne to. Viem to. 

Nedokážem to len tak zahodiť… 

Budem si pozerať tvoje fotky, čítať tvoje riadky, púšťať si tvoje videá a spomínať na to, ako nám bolo spolu fantasticky. Som už raz taká. Bude to odznievať len tým, že to všetko nebude čerstvé a nebudem mať od teba nové podnety. A to pôjde pomaly, ale som s tým zmierená. Nedokážem to v sebe uťať tak rýchlo a rázne, na to to bolo príliš dokonalé, príliš silné..

Verím, že mi pomôže uvedomenie, že si môžeš konečne žiť svoj život bez zbytočných prekážok, že môžeš nájsť lásku, ktorá ťa nebude musieť opúšťať, ktorá ti dá pozornosť, nehu, všetko čo som ti ja dať nemohla.

pinterest.com

Želám si, aby to tak bolo, chcem, aby si bol šťastný, a keďže viem, že so mnou je to komplikované, s ňou – tou čo príde po mne, ti to už musí vyjsť. Nájdeš ju, pretože už vieš presne, čo chceš, dúfam, že som ti aspoň trošku pomohla v tom, aby si sa po tejto stránke lepšie spoznal.

Viem, že ťa urobí šťastným, pretože budeš robiť všetko preto, aby bola ona šťastná s tebou…

Ja som vďaka tebe už tiež iný človek, zobudil si vo mne umelca, začala som maľovať, písať články, básne. Pekne si sa na mne podpísal – v dobrom, samozrejme. Inšpiroval si ma k novým činnostiam a aktivitám, ktoré mi, verím, pretrvajú. Takže to budem chápať tak, že sme si odovzdali niečo navzájom. Cítim že tak to malo byť.

Vytvorili sme si za ten čas našu súkromnú zbierku spomienok. Môj vesmír už nikdy nebude vyzerať tak isto. Som rada že mi ťa priniesol do života. A čo prinesie budúcnosť a naše ďalšie náhodné stretnutie s odstupom času?

Uvidíme… Nech sa stane čokoľvek, už teraz sa na to teším.

Autor: Šarlota

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Najlepšie, čo sa mi mohlo stať

Coverphoto: Photo by Thought Catalog on Unsplash

Facebook komentáre