Keď sa na ňu pozriem, vždy si uvedomím, že je veľký rozdiel medzi tou, ktorou bola a tou, ktorou je dnes. Keď sa s ňou rozprávam, pripomínam si, ako veľmi dokáže človeka zmeniť veľká bolesť. Bola som po jej boku, kým prechádzala peklom. A som hrdá na to, že môžem byť jej najlepšou kamarátkou.
Poznám ju už celé roky. Vždy bola tou, ktorá rozdávala úsmevy na všetky strany a napriek problémom bola vždy v najlepšej nálade. Vždy sme boli nerozlučné a chodili všade spolu, ako sestry. Dôverovali sme si a hovorili spolu o všetkom. A keď mala jedna z nás problém, druhá ho tiež považovala za svoj problém. Naše priateľstvo nedokázal rozdeliť nikto na svete.
Každá žena potrebuje niekoho, komu sa môže zveriť s tými najtajnejšími myšlienkami. Kto jej pomôže niesť bremeno trápenia, ktoré ju sužuje. Iste, ani my sme sa nevyhli menším či väčším ranám, ktoré život priniesol. Všetko sme si spolu odplakali a pokračovali v ceste. Samozrejme, že sme si rozprávali o našich láskach. Niektoré nás potrápili, iné skončili skôr, než začali. No nech sa stalo čokoľvek, boli sme to stále my. Nezaznamenala som žiadnu výraznú zmenu, kým nestretla jeho…
Viem, že sa to stalo už dávno. A viem, že následky jeho prítomnosti vidím v jej očiach dodnes.
Dobre som vedela, čo znamená šťastný úsmev, keď o ňom rozprávala a záhadná nervozita, keď jej zavolal, preto som vôbec nebola prekvapená, keď mi oznámila, že je zamilovaná. Bola som šťastná spolu s ňou a dúfala som, že tentoraz bude šťastná čo najdlhšie. No po krátkom čase sa všetko zmenilo.
Úsmev na tvári mojej najlepšej kamarátky vystriedali slzy. Odmietala so mnou ísť von, odmietala moju prítomnosť, no napriek tomu som ju nedokázala opustiť. Vedela som, že sa deje niečo strašné a že ma potrebuje, iba nechce vyzerať slabá. Nikdy mi však nechcela povedať, čo sa stalo. Vytušila som, že je to kvôli nemu. Zistila som to podľa toho, ako náhodou zmenila smer, keď ho uvidela kráčať oproti nám. Ako sa vyhýbala rozhovoru o ňom. Všetko mi povedala až neskôr. O tom ako si ju nevšíma a neustále jej klame. O tisícke drobných hriechov, ktorých sa dopustil voči nej. Poradila som jej, nech sa s ním rozíde. Odpovedala, že nemôže, pretože ho miluje.
To, čo nasledovalo, sa smelo dá prirovnať k peklu. Musela som sa dívať na to, ako kvôli nemu padá na dno. Ako v plači neustále opakuje jeho meno. Ako bledne a rozplýva sa mi pred očami. Vždy, keď som ju videla trpieť, mala som sto chutí ísť za ním a minimálne mu vynadať. Ako to, že sa opovážil ublížiť mojej sestre?! Nezaslúžila si to predsa, veď urobila len jedinú chybu a to, že ho milovala.
Snažila som sa pomáhať jej, ako sa len dalo. Ale pomôcť jej srdcu nebolo v mojich silách. Zo všetkých síl som sa ju snažila vrátiť späť do života, no vždy, keď sa mi to podarilo, jej znova ublížil. Želala som si, aby ho nikdy nestretla. Alebo aby naňho dokázala zabudnúť. Keďže ona ho nedokázala pustiť, odišiel on. Vtedy jej ublížil tak, že už nevládala ani plakať a ja som pochopila, že je zničená nenávratne. Že som navždy stratila svoju najlepšiu kamarátku takú, akú som ju poznala. Že už nikdy nebude rovnaká.
Hoci som jej chcela pomôcť, týmto peklom musela prejsť sama. Nemohla som rozdeliť medzi nás dve jej bolesť. Iba ju držať za ruku a podávať jej vreckovky. Keď sa trápi niekto, kto je vám blízky, trápite sa tiež, aspoň čiastočne tak. Vedela som, že jediný, kto jej mohol pomôcť z pekla, bol on. Ale zároveň mi bolo jasné, že on dokáže všetko zhoršiť.
Prežili sme spolu toho veľa, preto pre mňa bolo prirodzené, že som pri nej ostala namiesto toho, aby som sa šla baviť s ostatnými v piatok večer. Nebrala som to, akože sa obetujem a nikam nepôjdem, pretože niekto by jej mal robiť spoločnosť. Nikdy ma nežiadala, aby som ostala, napriek tomu som nemohla odísť.
A tak som postupne sledovala, ako sa mení. Zmenila sa hlboko vnútri. Pomaly sa opäť snažila postaviť na nohy a kráčať, hoci ešte veľa krát spadla. Tešila som sa spolu s ňou z každého jej úsmevu. Bolo to, akoby sa prebrala zo zlého sna. Vrátila sa z pekla nová a nepredstaviteľne silná. Získala späť svoju hrdosť a pochopila, kým skutočne je. Začala robiť to, čo ju baví a odstránila zo svojho života ľudí, ktorý si pred ňou vždy kládli na tvár masku. Odrazu mala odvahu pustiť sa svojou cestou. Prestala neustále odpúšťať tým, ktorí si to nezaslúžili. A naučila sa chrániť svoje srdce pred klamstvom. Odvtedy sa zo všetkých síl snažila pomôcť ľuďom, ktorí tiež prechádzajú peklom. A to všetko vďaka jedinému človeku, ktorý sa na chvíľku stal súčasťou jej života.
Zlomená žena je tá, ktorá prišla o vlastné srdce a dušu, pretože ich ponúkla nesprávnemu človeku. Žena, ktorá prežila, je tá, ktorá hrdo kráčala peklom, hoci občas padala pod náporom bolesti a vybojovala si svoje srdce a dušu späť.
Už chápem, že človeka dokáže zmeniť aj jediné nesprávne slovo toho druhého. Jediný čin, jediný pohľad. Možno je taký osud. Ale nakoniec všetko bude dávať zmysel. Stretla ho, pretože sa potrebovala zmeniť k lepšiemu. A viem, že bude šťastná, iba sa najskôr naučila byť silnou.
Strach zo života, ktorý ju čaká, dnes vystriedala vďačnosť. Pretože pochopila, že bez neho jej bude lepšie. Hoci ozvena dní, kedy mala pocit, že už ďalej nevládze, našla miesto v jej očiach a stala sa súčasťou jej osobnosti, obklopujú ju malé iskričky nádeje, ktoré žiaria o to silnejšie.
coverphoto: unsplash.com
Naša nová kniha o ženskom svete, ženskej sile, vzostupoch a pádoch či vzťahoch, je už dostupná priamo TU.