Nemala som slov na to, čo hovoril. Ja som totiž nikdy v živote neriešila, že mi toto môže raz vyčítať. Po tom, ako sme sa vzali, postavili domček, počali 2 krásne deti.
Stál tam predo mnou cudzí chlap, s ktorým som zdieľala domácnosť a starala sa o našich potomkov. Po 7ich rokoch mi zrazu začal vyčítať, že som pre rodinu nespravila nič.
unsplash.com
Nespravila si nič…
S odstupom času, keď som si potrebovala prevetrať hlavu z tých všetkých slov. S odstupom od neho, lebo by som mu najradšej aj fyzicky ublížila za to, čo povedal. S odstupom od svojich pocitov môžem konštatovať, že to jeho NIČ je pre ženy častokrát neskutočne veľa.
Oni to možno chlapi rátajú na eurá, či na to, čo mohli mať a nemajú. Možno to rátajú na to, kde už mohli byť, ale nie sú, alebo kým mohli byť, ale… Ale niečo im bránilo.
Pýtam sa seba i vás, bránili sme mu? Azda sa pre túto rodinu nerozhodol aj on? Ako otec a hlava rodiny sa staral dobrovoľne, či my sme mu to vari rozkazovali? Kde sú tí chlapi, čo toto berú ako svoju chlapskú úlohu? A kde sú tí muži, ktorí žene nebudú vyčítať, keď ostane doma s deťmi a stará sa o všetko?
To, že on nič nevidí, neznamená, že žena nič nerobí…
A tie, ktoré máte deti, ktoré ste ostali doma na materskej najprv s jedným a potom s druhým. Tie ktoré denne upratujete, varíte, uspávate deti, hráte sa s nimi, učíte sa, chodíte na nákupy, periete a staráte sa o záhradku – povedzte mi, je toto NIČ? Či len tí chlapi oslepli? Ráta sa to všetko na peniaze, alebo na námahu, ktorú oni vynaložia?
S dieťaťom, ktoré som uložila, som šla do svojej dielničky a popri materskej ešte pracovala. Tak ako dovolil čas, ako dovolili deti, choroby, ťažkosti, idúce zúbky, ich potreby i potreby domácnosti. Dva týždne po pôrode s bábätkom na rukách som už pracovala, lebo to jeho „bez tvojho príjmu to nezvládneme” som brala vážne, brala som, že ťaháme predsa za jeden spoločný povraz.
unsplash.com
Moja práca sa nevyjadruje v peniazoch…
Lenže to tomu môjmu nestačí. Nikto mi totiž za to neplatí, nikto mi mesačne nepošle za túto prácu sumu, ktorá by ho cinknutím v mobile potešila. To, že má krásne zdravé a vychované deti, ktoré sa k nemu hrnú, keď príde z práce. Keď si sadá za stôl a podáva sa večera a ráno si na seba môže obliecť vypraté a vyžehlené oblečenie… To je málo. Kde sa to pokazilo? Kedy nastal zlom?
Ak sa to nedeje s láskou…
Prestal milovať. Lebo vraví sa, že ak muž prestane milovať, začne na žene vidieť všetky nedostatky. Lenže toto nie je len o láske k žene. Toto je aj o láske k rodine a svojim deťom. O láske samého k sebe a o vnímaní hodnôt. Ak sa to všetko premení iba na povinnosť, chápem, že nastane zlom. Tá príchuť lásky zhorkne. Ostane len hnev a pocit, že ťahá sám.
A tak mi, milí muži, prepáčte, ale dnešný svet potrebuje aj ženy matky, ženy, ktoré vám navaria a upracú a nie sú to vaše slúžky. Ženy, ktoré držia rodiny pohromade a vytvárajú z domu domov. Tie, ktoré ostanú doma s chorými deťmi, aby ste vy mohli ísť do práce. Ak toto, milí muži, pochopíte, spomeňte si na slová mojej babičky: „Ak je rodina ako stôl, žena drží tri rohy tohto stola.“
Autor: Mia Punti
Coverphoto: Photo by NIKITA SHIROKOV on Unsplash
