Viem, my ženy sme rôzne. Máme svoje povahy a taktiež nás menia udalosti, ktoré sme v živote zažili. Jedno máme však spoločné…
Poznáš ten pocit, keď si žiješ svoj život, všetko je relatívne v poriadku a zrazu sa niečo stane? Už si si myslela, že máš toho za sebou dosť na to, aby si sa dala znovu oklamať, zneužiť či totálne zraziť na kolená… No… Stalo sa.
Môže to byť čokoľvek…
Človek, ktorý prisahal, že neodíde, a odišiel. Človek, ktorý zranil tvoju dôveru snáď miliónkrát, no ty si mu predsa len dala šancu a on opäť zradil, a bolelo to tak veľmi ako po prvý raz. Alebo ťa ľudia, pre ktorých by si sa rozkrájala na kúsky, keby to bolo možné, nakoniec označia za tú zlú.
pinterest.com
Do toho sa zamiešajú ešte problémy v práci alebo škole či v rodine. Možno zdravie či finančné problémy. Život sa ti rúti pred očami a ty len zmätene pobehuješ v tom obrovskom chaose a nevieš, čo robiť.
A najskôr sa snažíš riešiť, hovoriť, zachraňovať, možno aj kričať… Lenže máš pocit, že čím viac sa snažíš, tým je to horšie. A tak pomaly riešiť prestávaš… Pri výmenách názorov ti dochádzajú argumenty. Pri výčitkách iných smerom k tebe – detto. Veď nech povieš alebo urobíš čokoľvek, všetko je zlé. A tak začneš tlak zvonku len ticho znášať. Veď sa to už nejako vyrieši.
Zlomových momentov je veľké množstvo…
A ak ich je, nedajbože, na teba viac naraz a ty aj napriek všetkému držíš hlavu hrdo hore príliš dlho, aj keď ťa v očiach pália slzy, úplne stačí, že do teba niekto potom drgne na ulici a zašomre si nejakú blbosť na tvoju adresu, alebo sa obleješ kávou, alebo nestihneš autobus či dostaneš defekt… Proste za iných okolností blbosť, ktorá možno, s prepáčením, človeka „naserie“, ale určite sa kvôli nej nepoloží… Lenže ty sa rozsypeš ako balík cukru. Roztrieštiš sa na milióny maličkých kryštálikov a nemáš najmenšiu potrebu začať ich zbierať.
Pretože si na dne. Je ti to jedno… Je ti jedno, či sa niekto pozerá. Či na teba čumí milión ľudí, alebo dokonca aj TEN niekto, pred ktorým si sa za každú cena snažila zachovať vždy kamennú tvár. Si na konci, už nemáš ani štipku síl. Máš chuť sadnúť si na chodník v strede mesta a poslať všetkých rad radom do horúcich pekiel…
Prestáva ti záležať… Na čomkoľvek. Slzy sa začnú drať na svet, už ich nedržíš. Plačeš… Začneš plakať kvôli niečomu konkrétnemu, lenže potom plačeš tak veľa, že na konci, keď slzy dochádzajú, už ani nevieš, prečo si začala… Proste plačeš za všetko. Za celý svoj život, uplynulé dni, mesiace a možno aj roky.
A potom, keď je po všetkom, zrazu si uvedomíš, že už necítiš nič. Neviem, či sa ti to už niekedy stalo, ale je to neuveriteľný pocit. Na jednej strane desivý, no na tej druhej… Jedným slovom – sloboda. Proste ti zrazu prestane na veciach naokolo záležať.. Si v stave, že ti je to jedno.
pinterest.com
A to sú tie momenty, keď vstaneš a zaschnuté slzy z tváre si neutrieš, špinavé šaty zo sedenia na zemi neoprášiš. Ideš domov.
Tam sa postavíš pred zrkadlo a ostriháš si vlasy. Alebo si to namieriš do obchodu a plavé vlny prefarbíš na čiernu s modrým odleskom. A potom si pripravená zmeniť celý svoj život… (Coco Chanel)
Stáva sa z teba iná žena. Iný človek. Je to moment, kde sa striedajú dva svety. Tvoj starý, ktorý bol nanič, a nový, ktorý je čistý ako nepopísaná tabuľa. Bolesť, ktorá ťa pred pár hodinami zachvátila, sa zmenila. Nie, nevyparí sa zo sekundy na sekundu, ale dostane inú podobu. Zmení sa z tej, ktorá ťa ničila, na tú, ktorá ťa bude hnať vpred.
Si pripravená začať od začiatku…
Veď na tom, čo bolo, už nezáleží, je to aj tak všetko zosypané, zbúrané, nepozliepateľné. Tak načo sa nad tým ešte zamýšľať? Začneš myslieť dopredu. Ako z toho von a ako a kde začať. Zrazu ti prestane záležať na tom „Čo povedia ľudia,“ veď tí sa na teba i tak vykašľali, keď si ich potrebovala, tak nech si trepú, čo chcú. Začneš si ísť svoje…
A preto, drahá moja žena, a všetci, ktorí toto čítate, verte mi. Žena vyjadruje skutočnú bolesť tichom. Pretože už vie, že niekedy jednoducho nemá zmysel ďalej veci riešiť, ďalej sa snažiť. Žena vyjadruje skutočnú bolesť tichom, pretože silná žena vie, že slová niekedy už nepomôžu. Že nepomôže ani krik. Vie, kedy je čas veci ukončiť. Kedy je čas odísť, pretože ju to, čo má, už viac zraňuje, ako teší.
Silná žena vie, že keď vnútri cíti neúprosnú bolesť, musí ju v tichosti pochopiť. Musí klásť otázky sama sebe. Nie iným. Musí pochopiť, prečo ju má opäť na hrudi a prečo jej opäť zviera srdce… Musí ju akceptovať, potom nechať odznieť a začať odznova… Ale už bez vás… Tých, ktorí tú bolesť spôsobili.
Silná žena totiž vie, že nie všetko, o čo v živote príde, je stratou a že každý človek v jej živote má svoj význam, ktorý nemusí byť vždy v tom, že bude po jej boku navždy. Táto žena vie šance dávať, ale vie ich i brať. A to bez zbytočných otázok…
Coverphoto: Photo by George Gvasalia on Unsplash
Ak sa vám tento páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Nikolinu knihu Rozchod. Kúpiť si ju môžete priamo v našom eshope TU.
