Pamätáš na to dievča, ktoré sa celé dni usmievalo, malo tak zdravo na háku a bolo jednoducho šťastné?
Keď sa teraz pozeráš do zrkadla, nenachádzaš skoro ani kúsok z nej. Zmizli aj tie tvoje povestné iskričky z očí a nahradil ich smutný pohľad….

Môžeš mi veriť, že presne viem, ako sa cítiš. Vieme to asi všetky a tie ktoré ešte nie, to zistia neskôr ..bohužiaľ. Každá jedna z nás sa aspoň raz za život zaľúbi tak bezhlavo, bláznivo, slepo a bohužiaľ nesprávne.
Viem, že sa to stalo aj tebe a možno obviňuješ samu seba, že si sprostá lebo si dovolila aby to zašlo až sem…aby ťa nejaký chlap, ktorý možno nespĺňa nič z toho, čo si niekedy od chlapov vyžadovala, zničil.

Moja milá, nie si sprostá a nie si ani jediná. Je to jednoducho tak. V živote každého príde niekto, kto nebude spĺňať nič, ale mi budeme z neho šalieť. Mozog prestane fungovať a srdce začne biť o niečo rýchlejšie a skôr než sa zbadáme, sme v tom až po uši…škoda, že sme v tom dosť často sami.

A áno, presne viem, čo potom nasleduje. Opušťáky, prebdené noci, hodiny rozhovorov a milión rád od všetkých naokolo a nikto ti aj tak neporadí to, čo chceš počuť.

Väčšina ľudí ti povie aby si sa vzdala a vypadla z toho bludného kruhu preč tak rýchlo, ako si sa doňho dostala. A ty by si pritom chcela počuť, aby ti niekto poradil zostať. Aby ti aspoň jeden človek povedal, že máš bojovať a on sa uvedomí a všetko bude dobré.

Sama však vieš, že sa to nestane. Viem, že to vieš, lebo aj ja som to dlho vedela, ale my ženy dokážeme občas šikovne oklamať aj samé seba. Viem, že vieš, že lásku si nevynútiš a nemôžeš nikomu vyčítať, že ťa nemiluje rovnako ako ty jeho. Nemôžeš od ľudí čakať, že ti dajú to isté, čo im dávaš ty. Ak to budeš robiť, budeš sklamaná ešte veľa krát a úplne zbytočne…

Viem aj to, že máš pocit, že bez neho neprežiješ a že on je ten jediný, dokonalý…presne viem ako sa cítiš. Musím ti však povedať jednu vec, aj keď to bude znieť možno drsne. Si naivná…áno aj ja som bola.
Neverila som, že existuje niečo lepšie ako ten svet s ním, ktorý som si toľko krát vysnívala ..lenže ten svet nikdy nebol skutočný, bola to obyčajná ružová bublina.

Takže moja pekná naprav si tú korunku ešte skôr než ti spadne. Svet sa neprestane točiť len preto, že tebe alebo mne nevyšlo niečo, čo sme veľmi chceli alebo preto, že ten náš princ možno nakoniec ani nebol našim princom.
Život sa nezastaví a čas neprestane plynúť a ty máš 2 možnosti. Môžeš zostať zaseknutá na mieste týždne, mesiace a možno aj roky, snažiť sa o nemožné a žiť v minulosti, alebo sa môžeš na všetko vykašľať a s úsmevom na tvári sa pohnúť ďalej. Áno viem, ľahko sa to hovorí. Tiež som sa na chvíľu tak nejak zastavila na mieste.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Chceš mi dať "všetko", no nedáš mi to, čo naozaj potrebujem

Pokojne si tam postoj aj ty a oddýchni si.
Pokojne sa ešte chvíľu dívaj na minulosť a daj si čas.
Prosím ťa ale, nestoj tam príliš dlho. Nikdy nedopusť aby minulosť kazila budúcnosť. Minulosť nezmeníš a to, čo sa stalo nikdy neľutuj.. malo to tak byť. Teraz tu však stojíš a áno bez neho. Verím však, že to ťa robí silnejšou ako kedykoľvek predtým.

Vychutnaj si ten pocit “znovuzrodenia”. Nechaj ísť všetok hnev a všetky otázky, ktoré ťa len ťažia a na ktoré ti aj tak nikdy nedá odpoveď…ani nemusí, lebo som si istá, že odpovede poznáš aj sama, len to chce čas, kým si ich budeš ochotná priznať.

Vychutnaj si ten pocit slobody, kedy sa už všetky rany zahoja a ty budeš môcť robiť všetko ale nebudeš musieť nič. Sústreď sa jednoducho na seba a užívaj si život.

Možno to teraz čítaš a hovoríš si, že mne sa to ľahko hovorí…ver mi, hovorila som si to tiež pri čítaní podobných článkov. Neverila som, že sa ten bordel v mojej hlave niekedy ešte uprace. No upratal. A stačilo k tomu to, aby som pustila všetko. Aby som sa zmierila s tým, že niektoré veci nezmením a iné zase potrebujú čas. Stačilo sa zmieriť s tým, že musím byť šťastná s tým čo mám tu a teraz…a keď som sa tak zamyslela, zistila som, že mám toho dosť .

Ver mi, že to prejde a budeš šťastná aj ty. Že už viac nebudeš naháňať jeho lásku, lebo zistíš, že ju nepotrebuješ.
Aj ja som zistila, že viac ako jeho láska, mi vždy chýbal on ako človek.
A to bol ten bod kedy sa to zlomilo. Vtedy som si uvedomila, že som naháňala niečo, čo som možno sama necítila, len som to cítiť chcela. A nebudem ti klamať, stále ho mám rada…takým zvláštnym “našim” spôsobom, lebo tie bláznivé noci môžem zažiť jedine s ním. Ale už ma to všetko prestalo brzdiť.

Prijala som, že je súčasťou môjho života a ani nechcem aby odišiel. Stačilo zmeniť môj pohľad a trošku sa pozrieť do seba a priznať si pravdu. Sprav to aj ty a aj keď to najprv bude ťažké, časom sa všetko vyrieši.
Takže si utri slzy, vstaň z postele, v ktorej ležíš už druhý deň a vypni všetky tie opušťáky, ktoré máš v playliste. Viem, že je blbosť žiadať , aby si zabudla…to sa nedá. Všetky tie spomienky, ktoré máš v hlave zarámuj do rámika a spomínaj na to, čo ti to dalo dobrého.
Slnko vyjde, už aj možno vyšlo, len ty ho odmietaš vidieť.

cover photo: pexels.com, photos: pinterest.com

Facebook komentáre