Všetci máme aspoň jednu kamošku, ktorá si s tým istým chlapom proste nedá pokoja. A všetci zároveň vieme, že tadiaľto jej cesta určite nevedie, len zatiaľ nevieme, ako jej to vysvetliť, pretože pri jej nelogickej láske sa nám akosi míňajú logické argumenty. A úprimne – priamo úmerne s tým sa míňa aj naša trpezlivosť, lebo načo venovať svoju energiu niekomu, kto si jednoducho sám nechce pomôcť?
Aj ja som bola takou kamoškou. Žrala som všetkým nervy a pila im krv zakaždým inou srdcervúcou historkou, ktorá sa však na tie predchádzajúce podobala ako vajce vajcu. Spoločným zreteľom bola vždy jedna a tá istá vec – okašľal ma. Naše stretnutia s priateľmi sa zmenili na sústredenie jednej láskou opitej plačky a ľudí, ktorým pri nej od zúfalstva vybuchovali mozgové bunky. A tak zatiaľ čo si oni bezmocne klopali po čele a večer sa modlili, aby mi ten hore konečne doprial aspoň jemne podpriemernú inteligenciu, ja som plakala, ako veľmi mi ubližuje muž, ktorého tak mocne milujem.
unsplash.com
Malo to však jeden háčik…
On mi neubližoval len tak. Nepodvádzal ma iba tak pre nič za nič. Nepočúvala som jeho klamstvá preto, že nič iné sme obaja na práci nemali. Nesprával sa ku mne ako k tej poslednej handre namiesto toho, aby mi ukazoval, že som v jeho očiach jedinou ženou v celom vesmíre. Nič z toho nerobil len tak bezdôvodne. Ten dôvod skutočne mal. A bolo ním to, že ja som mu to všetko dovolila.
V čase, keď som ostatným plakala, že ma zase podviedol, som už mohla byť vo fáze, kedy by som mu ledva prišla na meno. Presne vtedy, keď som im žalovala, ako sa mi opäť tri dni neozval, som im mohla hovoriť, ako som bola na trojdňovom wellness pobyte. No namiesto toho som sa láskou, čo mi nikdy nebola opätovaná, zožierala doma a utierala si z líc slzy. Mala som tisíc príležitostí poslať ho do hája, ale nikdy som to neurobila… Iná žena, vrátane tej, akou som dnes ja sama, by mu nič z toho nedovolila. Maximálne raz, pretože by v dobrej viere zakopla o chudáka s peknými očami. Ale druhýkrát by sa už nič z toho nestalo. Tolerovanie jeho činov bolo preto čisto mojou voľbou.
Takže kto je tu ten, čo (si) ubližuje?
Bola som ním aj ja… Ubližovala som sama sebe tým, že som od neho nedokázala odísť. Alebo nechcela… To je to správne slovo. Nechcela som to vzdať, pretože som sa zafixovala na predstavu, že s ním budem šťastná. A on mi, chudák, mohol dať tisíc a jeden dôkaz, že sa mýlim, aj tak som mu na to zvysoka kašľala.
Ak ti niekto ublíži raz, je to jeho voľba. Ale každý ďalší krát je to už aj tvoje rozhodnutie…
Viem, že v čase, keď sa takýto vzťah odohráva tu a teraz, znejú tieto slová príliš tvrdo. Ale tak, ako sú neúprosné a bezcitné, sú aj pravdivé. Zvláštne je, že už ako deti sa na vlastnej skúsenosti dokážeme poučiť, no v jednej a tej istej láske sa môžeme popáliť aj tisíckrát, ale proste nám to nedopne. Je to to isté, akoby sme vždy vyťahovali z rúry rozžeravený plech holou rukou a potom opakovane revali, že nám tá kopa vylisovaného kovu spálila kožu. Avšak ona na vine nie je. Vinnými by sme boli my, pretože sme tam tú paprču zasa ľahkovážne strčili.
unsplash.com
A láska má presne také isté princípy, len my sa z nich nechceme poučiť…
To, že nám druhí ublížia len toľko, koľko im dovolíme, nie je iba klišé. Ak si opäť odpustila a on ťa sklamal, dovolila si mu to. Ak si na neho čakala tak dlho, až si mu obetovala všetko, dovolila si mu to. Ak od neho nevieš odísť, hoci sa ti táto láska čoraz viac bolestivo vrýva do srdca, dovoľuješ mu to… To, ako dlho ti bude ubližované, je tvoja voľba. Tak na to, prosím, pamätaj, keď budeš počuť niekoho ďalšie „prepáč“… Pretože žiaden muž ti nemusí jeho činmi ubližovať. Vždy ho môžeš poslať tam, odkiaľ prišiel, no otázne je, či také niečo naozaj urobiť chceš.
Pretože nie je nič ľahšie, ako spadnúť do pozície obete. Viem, je tam veľa okolností, ktoré ťa do tohto bahna ťahajú. Ale ak sa staneš ženou, ktorá vie, že si zaslúži všetko, po čom túži, všetko, čo je prirodzené, a všetko, čo okolo seba nerozosieva semienka bolesti, to bahno poľahky obídeš. Možno doň raz omylom vkročíš. Možno si tam len trochu omočíš topánku. Ale ak pochopíš, že základom tvojho života nemôže byť žiaden chlap, nikdy sa v tom bahne neocitneš tak hlboko, že budeš lapať po dychu.
Tak pracuj na tom, aby si na seba mohla byť hrdá. Vymaž zo svojej mysle všetky stereotypné predstavy o tom, ako raz budeš šťastná, len ak sa vydáš a porodíš niekomu deti. Pretože práve preto sa ocitáme vo vzťahoch, pre ktoré potom plačeme. Ak by sme už na základnej škole dostali do rúk príručku zdravej sebalásky, na idiotov by sme natrafili len na chvíľu. Mnohokrát sa za vidinou šťastnej lásky ženieme len preto, lebo šťastné nie sme a v duši máme neporiadok. A práve preto by tvojím primárnym cieľom malo byť upratovanie tohto chaosu. Osamote a svojpomocne. Nie naháňanie toho pravého, ktorému zaslepene dovolíš viac, ako by si mala.
Coverphoto: Photo by Ardalan Hamedani on Unsplash
… … …
O tom, aké to je vyliečiť sa zo vzťahu, v ktorom sme milovali človeka, ktorý nemiloval nás, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Kúpiť si ju môžete v každom dobrom kníhkupectve alebo v našom eshope TU.
