Kedysi som si myslela, že láska znamená zostať – za každú cenu. Aj vtedy, keď bolesť prevyšovala radosť, keď spomienky na pekné chvíle už nestačili na to, aby prekryli prázdno, ktoré zostalo medzi nami. Myslela som si, že láska znamená čakať – na teba, na tvoje pochopenie, na tvoje rozhodnutie. Hovorila som si, že raz sa všetko zmení. Že ty sa zmeníš…
Ale nezmenil si sa. A dnes už viem, že si sa ani nemal. Pretože to nebola tvoja úloha. Touto lekciou som si musela prejsť ja sama.
Odísť neznamená prehrať
Vždy som mala pocit, že keď odídem, priznám tým, že som zlyhala. Že som to vzdala. Ale vieš, teraz už viem, že niektoré odchody nie sú o prehre. Sú o víťazstve nad sebou samým. O tom, že si konečne dovolíš pustiť to, čo ti neprospieva, a otvoríš sa tomu, čo naozaj potrebuješ.
pexels.com
Učila som sa odísť pomaly. Každý krok bol ako zápas – so spomienkami, s nádejou, s otázkami, či to predsa len nemohlo byť inak. Zápas s myšlienkou, že ak som niečo začala, musím to aj dokončiť, nech to stojí čokoľvek. Ale to bolo klamstvo. Niektoré veci sa totiž nemajú dokončiť spolu. Niekedy je najväčším dôkazom lásky k sebe samému to, že sa rozhodneš ísť ďalej.
Vyliečiť sa z minulosti je cesta, nie cieľ…
Keď som odišla, myslela som si, že to najťažšie už mám za sebou. Ale pravdou bolo, že všetko sa len začínalo. Zostali mi otázky, ktoré si mi nechal. Zostali mi spomienky, ktoré som musela triediť – pekne jednu po druhej. Niektoré som nechala ísť, iné som si uschovala ako pripomienku toho, čo už nikdy nechcem znovu zažiť.
A práve tento proces ma zmenil. Nie ty, nie tvoj odchod, ale ten čas, ktorý som strávila bez teba. Čas, počas ktorého som sa učila byť úprimná k sebe. Priznať si, kde som spravila chyby ja, a odpustiť ti tie tvoje. Bola to dlhá cesta, ale práve v nej som našla odpovede, ktoré som predtým márne čakala od teba.
Nie všetko, čo sa skončí, je zlé…
Keď som pochopila, že sa niektoré vzťahy musia skončiť, aby sme mohli vyrásť, zrazu to všetko dávalo zmysel. Tvoje mlčanie, tvoje nerozhodnosti, tvoje odchody a návraty… To všetko bolo len prípravou na to, aby som raz našla odvahu odísť úplne.
A dnes? Dnes sa už na tú minulosť pozerám inak. Nie s hnevom, nie so smútkom. Pozerám sa na ňu s pochopením. Ďakujem ti za všetko, čo si ma naučil – priamo aj nepriamo. Naučil si ma, že láska nie je o čakaní na niekoho, kto nevie, čo chce. Naučil si ma, že skutočná láska nezačína druhým človekom, ale nami samými.
Odísť znamená otvoriť sa životu…
Dnes už viem, že keď som odišla od teba, neurobila som krok do prázdna. Urobila som krok k sebe. A to bol ten najdôležitejší krok, aký som mohla spraviť.
Autor: Anett P.
Coverphoto: pexels.com
