Pri pripíjaní šampanského o polnoci na Silvestra som si v duchu povedala, že tento rok bude iný, niečím špeciálny. Nevedela som, v čom presne, ale tušila som, že časom to naberie ten správny smer. Začalo sa to tým, že som na hodinách vídala rovnaký čas a každú hodinu sa to opakovalo. Nerozumela som tomu, čo mi to osud, život – alebo nech to nazveme akokoľvek, chce naznačiť. Zatiaľ som však tomu veľkú pozornosť nevenovala.
Isté veci sa uberali správnym smerom. Sústredila som všetok svoj čas a energiu len a len na seba. Potom to prišlo. Do môjho života niekto vstúpil. Vo svojom vnútri som sa tomu nesmierne potešila, ale zároveň som sa snažila byť opatrná. Nebudeme si klamať, získal si ma. Tým, ako sa ku mne správal a aký ku mne bol. Jeho mamina ho vychovala správne, pretože vie, ako sa má k žene správať, s úctou a rešpektom. Je to žena so srdcom na tom správnom mieste.
unsplash.com
Intuícia mi šepkala, že je iný, ako všetci ostatní…
Zaujal ma vo všetkých smeroch. Zbožňujem jeho myšlienkové pochody a jeho humor a ten smiech… O tom radšej ani nevravím. Bolo to pre mňa zvláštne, lebo predtým som vždy chodila spávať bez správ na dobrú noc a dobré ránko, tak som si na to trochu musela zvyknúť, ale verte mi, že hneď máte krajšie ráno, ak vás čaká od niekoho správa. Cítila som sa pri ňom výnimočne.
Presne si pamätám ten deň, keď si prvýkrát prišiel za mnou a ako si ma objal. V tom momente som bola tou najštastnejšou ženou pod oblohou. Prišlo mi to, ako keby som našla svoj druhý a bláznivý dielik puzzle. Vo veľa veciach sme si podobní, ale zároveň aj trošku odlišní, ale tak by to malo podľa mňa byť. Si človekom, ktorému po veľmi malých kúskoch začínam ukazovať svoje najdivnejšie, najzvláštnejšie a zároveň najfarebnejšie miesta na mojej duši.
Voči nikomu som sa ešte takto neotvorila a neukazovala svoju pravú tvár. Zobral si ma na jedno miesto, kde sme sa spolu pozerali na hviezdy. Nič viac som si priať nemohla. Ako sa vraví v správnom čase na správnom mieste… S tebou… Vždy som snívala o takomto momente a splnil sa mi s tebou. Na oblohe je priam nekonečne veľa hviezd. Každá žiari svojím spôsobom. Podľa mňa – my sme sa pozerali na tú rovnakú hviezdu, alebo respektíve – ona si vybrala nás, a vďaka nej sme sa spoznali.
unsplash.com
Teraz ide trošku do toho tuhšieho…
Som si vedomá toho, že sama mám mnoho chýb a nedostatkov, na ktorých musím zapracovať. Viem, že sú chvíle, kedy som uzavretá sama do seba a poriadne s nikým nekomunikujem. Chcem si ten daný problém alebo situáciu vyriešiť sama. Mňa to hrozne mrzí, že nikomu nič nedokážem povedať. Nechcem nikoho svojimi vecami zaťažovať.
S odstupom času som prišla na to, že takto ale nikam nezájdem. Zožieram sa, a pritom stojím na jednom a tom istom mieste. Svojich blízkych budem trápiť najviac, lebo nebudú vedieť, čo sa za mojím tichom skrýva.
V minulosti som príliš verila ľuďom a časom som stratila vieru vo všetkých…
Potom už neviete, kto je dobrý a kto zlý. Chcete chrániť iba seba. Viem aj to, že nemôžem hádzať všetkých ľudí do jedného vreca.
Potom je tu to ticho, kedy som plne prítomná a užívam si chvíle, keď som s tebou. Podstata bytia je o prítomnom okamihu tu a teraz. Sama sebe sľubujem, že to zmením a že budem na tom pracovať. Som nesmierne vďačná životu, že je všetko tak, ako má.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by YiMeng Yuan on Unsplash
