Áno, ja viem. A viete to všetci. Darmo si prečítame hoci aj milión citátov o tom, že máme milovať tých, ktorí sú k nám dobrí, ktorí sú nám verní a znesú nám aj modré z neba. Takto to nefunguje. Viem, že aj na našej stránke také nájdete, ale chcela by som ich viac rozviť a niečo k nim vysvetliť…
Nefunguje to tak, že keď teraz stretnem dobrého chlapca či muža, tak si na neho ukážem a poviem srdcu: Zamiluj sa! (Keby to tak v praxi bolo možné, asi by boli všetci na svete šťastne zadaní… Lenže nie je.)
Skrátka, tam, kde chémia je, ju nepoprieš, a tam, kde nie je, ju nevytvoríš…
Vzťah založený napríklad len na tom, že ste priatelia, že si rozumiete, že dokážete spolu fungovať, nebude nikdy plne funkčný. Tak ako ani vzťah založený napríklad na vďačnosti či na tom dobre známom – „je ku mne dobrý a pod.“
A viete čo? Takéto vzťahy nie sú fér ani voči ľuďom na tej druhej strane. Voči tým, ktorí pravdepodobne zaľúbení sú. Pretože to, že vy zaľúbení nie ste, bude cítiť z každého jedného gesta, ktoré urobíte… Z každého póru na vašom tele, nech hráte akokoľvek kvalitné divadlo. A tomu druhému to bude ubližovať. Plus si tým budete ubližovať vy sami.
Teraz je jedno, či žena alebo muž. Hovorím o človeku ako takom. Život je príliš krátky na priemernú lásku…
Mnohokrát ste si mohli všimnúť, že, či už v článkoch alebo v citátoch, nabádame, respektíve ja určite nabádam, ľudí, aby boli samostatní. Aby si najskôr usporiadali svoj život. Aby najskôr našli svoj smer, zmysel, hobby, skrátka hocičo iné okrem lásky iného človeka, čo by ich napĺňalo. Aby sa najskôr naučili vychutnať si samotu. Svoju samotu. Aby sa naučili užívať si najskôr vlastnú spoločnosť, až potom spoločnosť iných.
Pretože práve človek, ktorý je zmätený z vlastného života, má tendenciu chytať sa naozaj hocikoho iného a lipnúť na ňom. A naozaj bez ohľadu na to, či ho skutočne miluje. Robí to, lebo má paniku z toho, že zostane sám. Robí to, lebo nemá vlastné sny, a tak ich nahrádza snami spoločnými, vzťahovými, alebo dokonca priamo snami druhého človeka.
Fakt „milujem tých“, ktorí napr. najskôr chodia s jedným a sú zarytí vegetariáni (lebo však partner je) a potom sa náhodou rozídu, do mesiaca (čo do mesiaca, niekedy do týždňa), a už MILUJÚ niekoho iného, ktorý ale je mäso a miluje stejky. Hups. Nuž čo, seriem na vegetariánstvo, „láska je láska“, a tak zrazu na instastory tlačím do seba krvavý stejk a ešte z profilu povymazujem všetko, kde som to predtým hejtovala.
Ach…
Som presvedčená o tom, že títo ľudia nemajú ani páru o tom, čo je láska…
Alebo možno majú, len sú príliš zbabelí ísť tou ťažšou skutočnou cestou a usadia sa pri hocikom, len aby neboli náhodou pár mesiacov sami. A potom je ten vzťah úplne prázdny a v podstate falošný, alebo v ňom niekto príde k bolestivej ujme, pretože si bude nahovárať, že má niečo, čo nemá ani náhodou.
Láska je o niečom inom. A tu by som sa chcela dostať aj k pointe našich citátov. Nie je to o tom, že máš byť s niekým len preto, že je to vyhovujúce, že je k tebe dobrý.
Lásku by si mala cítiť každou bunkou tela. LENŽE…
Tu si dovolím povedať jednu vec. Až vekom-časom-skúsenosťami pochopíme, čo je to tá pravá láska. Kedysi mi pripadali príťažliví chlapci, ktorí boli pekní. Dnes sa pozriem, nepopieram, ale skôr to beriem tak, že sa pozerám na niečo pekné, ako na obraz napríklad. Nič viac.
Moja kamarátka to nedávno perfektne vystihla, až sa musím usmiať, keď si spomeniem na jej zdesený výraz v tvári, keď mi povedala: „Kata, mne už načisto hrabe, mňa začali priťahovať škaredí chlapi… Som z nich úplne chorá…“ Keď som jej povedala, nech konkretizuje, dostali sme sa k tomu, že sú to jednoducho zrelí muži, ktorí majú tak silné osobné kúzlo, že je vám nejaká hranatá/nehranatá sánka či sval/nesval úplne ukradnutý. A dostali sme sa aj k tomu, že ona nie je chorá, len pochopila, o čom to je.
Proste tí muži majú tak strašne magicky niečo do seba, až to vo vás vyvolá chemicky fyzickú príťažlivosť… Sú to muži, ktorí vedia, kto sú, vedia, čo chcú, a idú si za tým. ŽIJÚ. Robia to, čo milujú. Nie sú to (s prepáčením, naozaj teraz nechcem nikoho uraziť) zblúdilci, ktorí napríklad poskakujú podľa toho, ako sa tamto niekto, kto udáva trendy, práve vyspí… Nie sú to ľudia, ktorí idú s davom. Sú to ľudia, ktorí idú proti nemu svojou cestou.
Sú to muži, ale i ženy, ktorí a ktoré sa neboja byť sami/samy…
Ktorí keď si vás vyberú, tak budú sakra vedieť, prečo. Sú to ženy, ktoré keby niekto ponižoval, tak vytiahnu z vrecka prostredník a so smiechom si odplachtia svojím smerom. Sú to muži, pri ktorých ak nebudeš vedieť, kto si, nebudú sa mať do čoho zamilovať. Sú to ľudia, ktorí keď vo vás nájdu to, čo hľadajú, zbláznia sa z vás. Lebo dobre vedia, aké ťažké je nájsť to.
A keď VY budete vedieť, čo hľadáte a nájdete to v nich, vznikne Láska. Tá láska, o ktorej to celé je. O ktorej sú naše myšlienky.
Prosím, nepremrhaj život na priemernú lásku. Na lásku, ktorá ťa ničí. Na lásku, ktorá ťa dennodenne trápi otázkami, či si dosť…
Nájdi svoj život a nájdi to, čo k tebe tvoj život jednoducho pritiahne. To, čo k tebe pritiahne to, aká budeš. To, čo bude prirodzené a bude ti to život uľahčovať a nie komplikovať… To, čo ťa bude robiť šťastnou a vyrovnanou… Veď život je len jeden.
Coverphoto: Photo by Noah Baslé on Unsplash