Život nás naučí byť silnejšími, než sme si mysleli, že môžeme byť. Znie to zvláštne, ale je to tak. Človek je už proste raz taký tvor, čím viac rán od života dostane, tým viac sily vynaloží na to, aby to nejako zvládol. A tak sa rokmi formujeme a stávame sa „bojovníkmi“. Či už je to pri chorobách, životných sklamaniach v práci alebo v láske, strate blízkeho človeka…
Práve tieto okolnosti nás obrnia akousi pomyselnou silou, ktorá dokáže toto všetko vstrebať a pomôcť nám nejako sa sceliť.
Napríklad taká láska. Je to dvojsečná zbraň. Dokáže nám „vyčarovať motýle v bruchu“, ale aj spôsobiť bolesť a s ňou aj nekonečné množstvo sĺz na tvári. Každá z nás chce ľúbiť a byť milovaná.
pinterest.com
S tým do vzťahu ideme…
Aj keď vôbec nevieme, či aj ten druhý túži po tom istom. My si len myslíme, že človek, ktorému odovzdáme časť zo seba, tiež túži milovať a byť milovaný. Či je to tak, zistíme len časom. Skôr či neskôr sa každého srdce buď rozbúši, alebo nie. Nikdy nevieme, ako to všetko dopadne, pretože nemáme vešteckú guľu. Keby sme ju mali, bolo by to až príliš jednoduché.
Vedeli by sme vopred, čo a ako dopadne, prestali by sme sa snažiť a náš život by až príliš zovšednel. Pozreli by sme si, ako bude vyzerať náš ďalší deň v práci, aké bude počasie najbližšie týždne, či práve muž, s ktorým sa stretávame, bude ten pravý, či budeme mať jedno, dve alebo žiadne deti.
Stali by sme sa už len akýmisi hercami, ktorí idú podľa scenára a svoj život iba hrajú. Prestali by sme bojovať o život, keby sme ochoreli, lebo načo, keď vieme, že sa aj tak z toho nedostaneme. V práci by sme možno stratili motiváciu sa snažiť byť lepšími, láska by sa stala samozrejmosťou.
pinterest.com
Práve preto je náš život akýmsi prekvapením, kedy nikdy poriadne nevieme, čo nás čaká ďalší deň…
Každý jeden je výnimočným a jedinečným, práve preto, že už sa nikdy nezopakuje. Nikdy nezažijeme rovnaký deň. Hoci môžeme mať taký pocit. Ale opak je pravdou. Vždy je niečím iný. Raz sa usmievame, inokedy plačeme. Jeden deň svieti slnko, ďalší pre zmenu celý prší. V práci sa nezastavíme a nestihneme aj tak nič z toho, čo sme si plánovali, alebo prejde úplne v pohode a prácu máme hotovú ešte skôr, ako sme si mysleli.
Tak je to aj s láskou. Jeden deň tu je, no na ďalší deň sa vytratí. Ráno sa prebúdzame s ním, ďalšie ráno je posteľ vedľa nás prázdna. V sobotu je muž tvojho života, v nedeľu je už mužom, ktorého by si nikdy nechcela.
Raz sme tu a inokedy zase tam…
Taký je život. Nikto nikdy nevie, čo nám prinesie. Každá jedna životná prehra nás, či chceme alebo nie, posunie ďalej. Naučíme sa padať a vstať ešte silnejší, ako sme boli. Všetko sa deje pre niečo. A hoci možno práve teraz prežívame práve to zlé obdobie a v našich životoch iba prší a blýska, verte, že aj dážď raz skončí a vyjde slnko. A my budeme tou dúhou, čo vykukne spoza mrakov, cez lúče slnka. Lebo vždy keď sa niečo pekné skončí, je to iba preto, aby mohlo prísť niečo krajšie.
Preto ak ti práve tečú slzy po tvári, plač, koľko len chceš a potrebuješ, aby potom mohla prísť dúha aj do tvojho života!
Autor: Janka B.
Coverphoto: Photo by Holly Mandarich on Unsplash
