Niekedy to, že položíš zbraň, znamená, že si vyhral. Niekedy má prílišná snaha jednoducho opačný efekt. Niekedy veci nevyjdú podľa tvojich predstáv a tvoj život opustia ľudia, ktorých si v ňom túžil mať na veky vekov, lebo si s nimi úžasne rozumel.
Ale prečo odišli?
Veľa z nás si prešlo aspoň jedným vzťahom, kedy sme si povedali, že treba bojovať, a pod pojmom „bojovať“ bolo myslené bojovanie aj cez mŕtvoly. 

Pri takýchto druhoch boja ale strácame svoju vlastnú identitu. Z môjho pohľadu sa ľudia môžu časom odcudziť, ale veľakrát si ubližujú prílišnou naviazanosťou na danú osobu. 

pinterest.com

Viem to, lebo som si tým prešla…  

Pred pár rokmi som spoznala jedného naozaj skvelého človeka. Samozrejme som sa po čase doňho zaľúbila, hoci som si to spočiatku nechcela priznať. Ako plynuli dni, túžila som po vzťahu s ním čoraz viac, tak som začala vysielať signály, avšak jediné, čo zo mňa vyžarovalo, bola moja prílišná, ba až extrémna snaha o to, aby sme spolu trávili viac času. Akoby som to zrazu nebola ja. 

S odstupom času si uvedomujem, že som vtedy stratila záujem o všetko, čo ma dovtedy napĺňalo len preto, lebo jediným mojím stredobodom záujmu bol práve on. Tento „pseudovzťah“ sa postupne pretransformoval do uháňania, ktoré sa mu, čuduj sa svete, sprotivilo. Stretávali sme sa menej a menej, pretože kto by už chcel tráviť čas s človekom, ktorý nemá na práci nič iné, ako stále niečo riešiť. 

A časom mi to došlo… 

Odohnala som ho ja sama. Tým, ako som brutálne tlačila na pílu. Zažívala som s ním niečo, čo som dovtedy nemala možnosť zažiť, a predstava, že by som o to prišla, bola pre mňa skľučujúca a nepredstaviteľná. 

A tak som dospela k záveru, že niekedy je lepšie veci nechať ísť, ako ich nasilu držať pri sebe. Jednoducho sa, či už vedome alebo nie, rozhodnú ísť raz partneri každý inou cestou, ktoré sa navzájom už nikde nepretínajú. Možno vytvoria rovnobežky a budú si vedieť byť tak oporou, ale jednoducho sa nespoja a natrafia každý na iné chodníčky, ktoré ich zavedú do neprebádaných tajov života. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Príliš dlho...

Samozrejme, nie vždy to musí byť o tom, že ste pubertálna fúria, s ktorou plieskajú hormóny. Občas sa proste zmení náš pohľad na život a naše názory sa už nebudú viac zhodovať, možno naše životné hodnoty naberú iné kontúry a možno z nášho vzťahu odíde láska. Človek sa formuje celý život a nikde nie je napísané, že s tým, s kým si, zostaneš po celý čas. 

pinterest.com

Príde mi, že vzťahy nie sú cieľom našej životnej púte, ale časťou cesty… 

A cesta nie je nikdy rovná (minimálne nie tá slovenská), vždy na nej nájdeme nespočetné množstvo prekážok, s ktorými sa budeme musieť popasovať. No a práve vzťahy sú väčšinou tou prekážkou, s ktorou by sme sa mali popasovať, a tým sa aj niečo naučiť, ale potom pokračovať ďalej vo svojej púti. 

A tak som si uvedomila, že čím silnejšiu väzbu si voči človeku vytvoríš, tým horší pre teba bude jeho odchod z tvojho života. Každý človek je v tvojom živote v podstate na to, aby ti doň vniesol iný uhol pohľadu naň. A len málokto má byť tvojou skutočnou spriaznenou dušou.

Ber to zľahka… 

Buď pierkom, ktoré poletuje medzi oblakmi, i keď ťa ku dnu ťahajú emócie. Neber prítomnosť istej osoby v živote ako niečo trvalé. Každého človeka ber ako životnú lekciu. 

A to ti dá najviac. Ži voľne. Nespútane, no uvedomelo.

Autor: @whossimonne

Coverphoto: Photo by Bruno Aguirre on Unsplash

Facebook komentáre