Kráča po prázdnom byte. Bosé nohy lemujú studenú podlahu a jej kroky vedú do kúpeľne. Odrazu zrkadla sa už pár dní vyhýba. Má totiž strach, čo v ňom uvidí. Dnes však pohľadom nestihne uhnúť. Zhrozí sa. Nestojí pred ňou žena, ktorú pozná, ale celkom iná. Táto žena je pre ňu cudzia. Má vyplakané oči, tvár celú červenú a jej telo je kŕčovito ohnuté.
Neusmieva sa. Už dávno sa neusmiala…
Pomyslí si, že za iných okolností by teraz sedela v škole. Mala by nudnú prednášku, po ktorej by išla s babami na kávu a štebotala o tom, aký skvelý život má. Ako má jeho. Ten, kto bol v podstate celý jej život.
pinterest.com
Dnes je však všetko iné…
Nesedí v škole ani s kamarátkami na káve. Sedí sama na studených dlaždiciach v kúpeľni a prehovára svoje telo, nech vstane. Nech vlastne spraví čokoľvek. Hlavne nech už začne opäť fungovať. Zhlboka sa nadýchne. Jediné, čo tým dosiahne, je len ďalší srdcervúci plač.
Po niekoľkých minútach sedenia v studenej kúpeľni jej plač ustane. Nie preto, že jej srdce prestáva krvácať, ale preto, že už ďalej nevládze. Sťažka vstáva a pomalými krokmi kráča do kuchyne s myšlienkou na jedlo. Chce rozptýliť mozog, nech aspoň na pár sekúnd myslí na niečo iné. Nie je to však také jednoduché, ako by sa zdalo. Chuť na jedlo ju opustila. Úplne.
Ľudské telo potrebuje potravu, duša lásku…
S pohárom vody, ktorý zviera v skrehnutých prstoch, sa pomaly vracia naspäť do svojej izby. Míňa obývačku, vchádza do malej miestnosti plnej bieleho nábytku a zatvára za sebou dvere. Vo svojom kráľovstve sa snaží vyrovnať so stratou. Chce byť sama. Potrebuje byť sama. A keby aj bola v miestnosti plnej ľudí, nikdy by sa necítila viac osamelá.
Skrýva sa pred svetom. Tak, ako sa on skrýva pred ňou. Vlastne… On utiekol. Sľuboval vernosť za každých okolností, ale v skutočnosti to tak nemyslel. Vymenil päť rokov vzťahu za jednu noc s inou. Ona totiž ešte netuší, že nebola len jedna. A potom zmizol. Nezvládol sa jej pozerať do očí.
Za to do tých cudzích sa pozeral veľmi rád…
Nedopitý pohár s vodou položí na nočný stolík. Má na ňom v rámiku vystavenú ich spoločnú fotku. Bruškami prstov po nej prejde a berie si ju do rúk.
Nedokáže pochopiť, ako niekto môže tak veľmi klamať. Ako môže podviesť. Ako môže tak ublížiť.
Rámik so spomienkou vracia na svoje miesto a ľahne si do postele. Schúli sa v nej ako klbko. Klbko smútku. Objíme vankúš a začne opäť plakať. Slzy sa stali jej najlepšími kamarátkami a má pocit, že za posledné dni ich vyronila toľko, koľko je vody v oceáne. Je vyčerpaná. Je nešťastná. Je zlomená.
pineterest.com
Snaží sa zaspať. Len vtedy necíti bolesť…
Kým ju sny s ním neprebudia, môže aspoň na chvíľu nechať svoje telo a myseľ odpočinúť. Aspoň na chvíľu mať pocit, že je všetko ako predtým. Aspoň na chvíľu…
Dni plynú a ona sa cíti stále rovnako. Sú chvíle, kedy na okamih zabudne. Predstaví si, že je všetko v poriadku. Že je ona v poriadku. Čo je vlastne pravda. Ona je živá a zdravá, ale toto nie je život. Takto to predsa vyzerať nemá.
Všetci jej hovoria, že stačí jedno rozhodnutie a všetko môže byť iné…
Nikto jej však neodpovie, keď sa pýta, ako má vedieť, že je to to správne. Vraj to bude cítiť. Jediné, čo cíti je však bolesť.
Každý hovorí, aby som nasledovala svoje srdce. Keď je však rozbité na milión kúskov, ktorý kúsok mám nasledovať?
Nemá síl na rozhodnutia, na zmeny. Chce, aby bolo všetko tak, ako predtým. V časoch, keď jej na tvári žiaril úsmev a nestekali po nej slzy. Počas dní, keď bola šťastná. Keď bola jeho…
pinterest.com
Bolesť ju drží zomknutú a nechce sa jej pustiť…
Nemôže takto ďalej žiť, ale smútok je jedinou pripomienkou, že to bolo skutočné. Chce, nech to bolí menej. Prosí o vykúpenie z bolesti. Túži po pokoji na duši. Je však až príliš zlomená a svoje úlomky bude zo zeme dvíhať a skladať ešte veľmi dlho.
Verí však, že príde čas, kedy to zmizne. Bolesť ju opustí a ona sa bude môcť zase zhlboka nadýchnuť a byť šťastná. Odkazujem jej, že ten čas príde. A hovorím to aj tebe.
Nebudeš zlomenou navždy, ver mi.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Joshua Rawson-Harris on Unsplash
