Vieš… Láska je silná. Láska toho znesie veľa. Príliš veľa. Možno niekedy až tak veľmi, že jej sila sa stane jej najväčšou slabinou. Lebo práve pre tú silu zostáva žena aj tam, kde už dávno nemá byť. A ja som zostávala. Dlhšie, než som mala. Dlhšie, než bolo zdravé. A nie preto, že by som bola slabá. Ale preto, že som verila. Verila v toho muža… V to, čo si raz možno uvedomí. V to, že láska ho raz prinúti vyrásť.
No nestalo sa to. Namiesto toho ma kúsok po kúsku presviedčal, že moje vnímanie sveta je naivné. Že moje city sú problémom. Že požiadavka na úprimnosť je výčitkou. A že veriť niekomu do poslednej chvíle je známkou hlúposti.
unsplash.com
Ale ja som neprestala milovať…
Ani vtedy, keď sa správal tak, že sa to už nedalo ustáť. Moja láska ho nenechala padnúť. Držala ho, hoci ju nevidel. Držala nás… Aj keď on to už dávno vzdal.
Čo však neprežilo, bola moja dôvera. Nie tá obyčajná, tá, čo prejavuješ cudzím ľuďom na ulici, keď ťa požiadajú o pomoc. Ale tá hlboká… Tá, ktorá sa rodí pomaly, no ak sa raz zlomí, už nikdy nebude celistvá a bez prasklín.
Zlomil moju vieru v jeho osobu…
V to, že by pre mňa mohol byť bezpečným miestom. Že jeho slová nie sú len prázdnymi písmenami, ale sľubmi, o ktoré sa dá oprieť. Že keď poviem „verím ti“, nebude to len krásna fráza, ale pravda, ktorú by bol ochotný uniesť.
A vieš, čo je na tom celé najviac smutné? Že ja som ho stále milovala. Aj keď som už vedela, že sa mu nedá veriť. Aj vtedy, keď som vedela, aká tenká je hranica medzi tým niekoho milovať a vedieť, že už s ním nemôžeš zostať.
Láska zostala, ale nemala sa už o čo oprieť…
A tak som odišla. So srdcom, ktoré stále milovalo, no s rozumom, ktorý pochopil, že to nikam nevedie. Dnes si možno myslí, že som zabudla. Že ma to už nebolí. A možno má i pravdu. Možno ma to už naozaj nebolí tak, ako kedysi. Ale nezabudla som. Nedá sa totiž zabudnúť na tých, ktorým sme dali svoje najjemnejšie úlomky a oni ich bez citu rozdrvili v rukách.
A aj keď som mu možno odpustila, dôverovať znova už nedokážem. Pretože láska prežije aj bolesť. Ale dôvera… Tá si pamätá. Tá vie presne, kedy padla a kedy sa roztrieštila. A komu sa už viac nemôže vrátiť do náručia.
Coverphoto: pexels.com
