„Koľko sĺz musí žena vyroniť, aby sa zmierila s tým, že jej jediným liekom je na neho zabudnúť? Ako dlho musí podvádzať samu seba, aby pochopila, že láska má jej život uľahčovať, nie ho búrať ako domček z karát?“
(Z knihy Stretni sám seba)
My ľudia máme jednu zvláštnu vlastnosť… Vieme o sebe pochybovať vtedy, keď to najmenej potrebujeme. A ak chceme niečo dosiahnuť, niečo, čo závisí len od nás, sami seba presvedčíme, že na to nemáme, že bude lepšie to vzdať. A potom… Potom je tu tá druhá stránka. Vieme trvať na tom, že dosiahneme čosi, čo nezávisí od nás. Napríklad že „zlepšíme“ lásku, do ktorej sme už dali všetko. Že zmeníme toho druhého, aby začal „zaberať“ aj on.
pexels.com
Lenže táto taktika vôbec nie je dobrá…
A z dlhodobého hľadiska nás to ničí. Vlastne by sa dalo povedať, že si už vopred sľubujeme výsledky, na ktorých sa nevieme nijako podieľať. No aj tak to robíme. Prečo? Lebo sme sa zamilovali a vtedy, vážení, vtedy sa z nás stávajú bytosti, ktorých logické myslenie je nieže zatemnené. Ono je úplne vypnuté.
Pritom je to vlastne celé také jednoduché… Ja milujem. On sa tak aspoň spočiatku tváril, možno ani to. Ja chcem vzťah so všetkým, čo k tomu patrí. On mi dal niekoľko signálov, že to takto nechce. Ja mu ukazujem, aká viem byť obetavá a milujúca. On mi ukázal, že vie byť mojím pravým opakom. A čo som urobila ja? Pridala som. Nepovažovala som jeho správanie za stopku, za jasný signál, že tadiaľto cesta nevedie. Ja som si vzala do hlavy, že ho zmením…
Bol to dobrý nápad? Jasné, že nie…
Použijem jeden príklad. Pozrime sa na lásku ako na niečo, čo dlho hľadáme. A teraz si predstav, že stojíš v obchode a nazeráš do plných regálov. Nájdeš tam niečo, čo má obal, ktorý ťa upúta. Prečítaš si zloženie a zistíš, že namiesto lásky a porozumenia tento produkt obsahuje len problémy, výčitky a pocit zlyhania. Kúpiš si to? Nie…
Pretože ty hľadáš niečo iné. Lenže v láske sa na to takýmto spôsobom pozrieť nevieme. V láske si vlastne nahovoríme, že nevadí, že v zložení nenachádzame nič, čo by sme chceli. Vezmeme si to domov a sami seba presvedčíme, že to zmeníme. Nevediac ako, bez akéhokoľvek plánu. A po rokoch sa toho nakoniec zbavíme, prípadne to od nás odíde samo, pričom nám zostanú len oči pre plač a ponaučenie, že nemožno strácať čas s osobou, ktorá by ho nikdy plnohodnotne „nestratila“ pre nás.
pexels.com
Preto sa čím skôr zmier s tým, že ho nezmeníš…
To najhoršie, čo môžeš podniknúť, je zaumieniť si, že sa ti raz podarí. Lebo ak to by sám chcel, správal by sa inak, pristupoval by k vášmu vzťahu inak. Áno, aj on vie milovať. Ale problém spočíva v tom, že nevie milovať teba. Vieš, ešte žiadny muž sa nezmenil preto, aby sa z neho nebláznila žena, ktorá sa do neho zamilovala. Tak sa s tým zmier, prosím. Je to tá najmenej bolestivá cesta, ktorou sa môžeš vydať.
Ľudia sa totiž nemusia meniť. Každý z nás má svoju lepšiu aj horšiu stránku. Všetci vieme byť chladní, bezcitní a ľahostajní, ale aj citliví, milujúci a pozorní. Rozhodujúcim faktorom však je, koho stretneme a kto nám stojí za to, aby sme mu ukázali to najlepšie, čo sa v nás skrýva. A rovnako je to aj v jeho prípade. Aj on raz bude milujúcim a dokonalým partnerom. Dokonalým pre inú ženu. Tak ťa prosím, netrvaj na tom, aby si túto jeho stránku zažila i ty. Už ti dal dosť dôkazov, že to s ním nezažiješ.
Coverphoto: pexels.com
Aké dôsledky môže mať vzťah, v ktorom sa presviedčame, že toho druhého zmeníme, je aj Miina kniha Stretni sám seba.
Tlačenú knihu si môžete kúpiť TU.
E-knihu nájdete na tomto odkaze.
