Po veľmi dlhom čase som si uvedomila veľké množstvo vecí. Veci, ktoré som už dávno predtým mala uložené niekde v hlave, no nedokázala som často pochopiť, čo znamenajú, čo ma majú naučiť a ako sa s nimi vysporiadať.
Človek vážne až časom pochopí, čo všetky tie pády znamenali. Čím pre nás boli osoby, ktoré od nás odišli. Načo všetko to bolo dobré…
To, ako som dlho nevedela prijať to, že ma určité osoby sklamali.
To, ako za mojím chrbtom šírili úplné hlúposti, ktorým väčšina ľudí napriek všetkému uverila.
To, ako som si musela prejsť všelijakými skúškami, ktoré ma mali naučiť, kto je pravý priateľ a kto to celé len hral. Kto je pre mňa vzácna osoba a kto len niekto známy, na koho si o pár rokov ani nespomeniem…
Po jednom z najťažších období môjho doterajšieho života už viem, že nič nie je tak, ako by si človek prial alebo rád naplánoval…
pinterest.com
Priznám sa, je to ťažké…
Teda bolo… Alebo bolo, je a bude…? Netuším, no viem, že bez toho všetkého by som nebola tou osobou, ktorou som. Pretože každý pád ma posunul vpred. Každá facka mi ukázala smer, ktorým by som sa vážne nemala vybrať. Každý, aj keď malý krok, ma posunul ďalej. Niekedy k niečomu peknému, za čo som neskutočne vďačná, a inokedy k veciam, ktoré by som nepriala nikomu.
Ale teraz už chápem, že všetko je na niečo dobré… Síce to mnohokrát hneď nevieme pochopiť či vysvetliť. No po určitej dobe, keď sa obzrieme späť, budeme vedieť, prečo to tak vesmír zariadil. Pochopíme a myslím, že nakoniec budeme vďační, že sme predsa len nešli po tých ľahkých cestách, ktoré sme si vybrali my, ale že nám niečo alebo niekto ukázal ten oveľa lepší smer a my sme ním šli aj za cenu toho, že to bolo oveľa náročnejšie…
A ja? Dospela som do štádia, keď som konečne zmierená…
Zmierená s tým, že odišli osoby, ktoré som pokladala za najbližšie. Osoby, ktorým som rozprávala všetko, čo sa dialo v mojom živote. Vedeli aj to, čo nik iný… A nakoniec… Aj tak všetko, čo som im povedala, použili proti mne. Nechápem a asi ani nikdy nepochopím, prečo niečo také ľudia robia… No už myšlienky na nich viac nebudú ničiť moju náladu.
Zmierená s tým, že nie vždy človek bude s niekým, s kým si prial byť už od samého začiatku. Všetci vieme, že ľudia prichádzajú a odchádzajú. Niektorí v našom živote zotrvajú dlho a iní len chvíľu. S niekým si vytvoríme silné puto, ktoré aj keby sme ako veľmi chceli, sa nedá len tak ľahko pretrhnúť.
Možno aj niektorí z nás často premýšľajú nad osobou, s ktorou by najradšej strávili aspoň určitú časť svojho života… A verte mi. Ak to má prísť, tak to príde, keď to budete najmenej čakať. Príde to vtedy, keď necháte všetkému voľný priebeh. A ak by to náhodou nevyšlo, tak nezúfajte.
pinterest.com
Uvedomila som si, že ak by sa mal človek hrnúť do vzťahu len kvôli tomu, že nechce by sám, spravil by obrovskú blbosť…
Pretože to nie je celkom „bezpečné“. A teraz viem, že aj keď nebudem mať vzťah o pár dní, tak to nevadí… Pretože tam niekde vonku čaká niekto, pre koho budem tou, ktorú hľadal celý čas. Tam niekde, možno za horami a dolinami, každý jeden z nás nájde tú svoju polovičku. Netreba zúfať, pretože možno to, že sme práve sami, nás má pripraviť na to, čo príde…
Zmierená s tým, že ľudia, ktorí odišli z môjho života, už naspäť neprídu. A možno to tak bude lepšie. Čo myslíte? Ja osobne, by som po tom všetkom, čo som s danými osobami zažila, nedokázala prijať fakt, že by sa mi opäť „nasáčkovali“ do môjho sveta. Už len preto, že viem, ako ma sklamali a čo všetko som musela spraviť, aby som sa dala dokopy…
Zmierená s tým, že niekedy je mať menej priateľov oveľa lepšie, ako mať medzi nimi tých falošných. Radšej budem mať len 5-6 pravých, ktorí ma neodpíšu hneď, keď sa niečo dopočujú, ale prv si to overia a spravia svoju mienku. Tých piatich, ktorí mi napíšu kedykoľvek a nielen v čase, keď sami niečo potrebujú. Tých, ktorí sa mi neotočia chrbtom, ale podajú mi pomocnú ruku vždy, keď to budem potrebovať…
Zmierená, že nie vždy všetko pôjde podľa našich predstáv, ale aj o tom je život…
Niekedy nás skúša preto, aby sme sa zastavili. Inokedy, aby sme sa posunuli vpred. Aby sme si šli za svojím snom… A tiež nás učí, že v živote nič nemôže vzdať bez boja…
Konečne po niekoľkých mesiacoch či rokoch som sa dokázala na všetko pozrieť z iného uhla pohľadu… Mohla by som písať opäť o tom, ako hrozne som sa cítila, no rozhodla som sa, že zmením jednu vec. A to, že sa pokúsim znovu myslieť pozitívne… Veď predsa sklamaní a smutných textov už bolo dosť.
pinterest.com
Som zmierená s minulosťou a zmierená aj s tým, čo ešte len príde…
Nebude to určite mnohokrát ľahké, ale zvládnem to. Pretože to, čo sa mi naskytne v živote, ma bude formovať. Formovať a pripravovať na život, aký som vždy chcela mať. Možno ma všetky veci budú viesť veľkou okľukou, ale viem, že tak k môjmu cieľu raz zájdem…
Tak ťa prosím, ak si sa dočítala/dočítal až sem, zmier sa aj ty so všetkým, čo ťa dlhú dobu ťaží, a uvidíš, ako sa ti pred očami začne tvoriť oveľa krajší svet…
Autor: Saška
Coverphoto: Photo by Анна Хазова on Unsplash
