Neviem, či sa ti to už stalo, ale tento pocit neželám ani najhoršiemu nepriateľovi. Myslíš si, že máš vzťah, netreba to ani pomenovať, pretože ty cítiš, že to tam je. Také ,,to“, čo majú iba ľudia, ktorí sú na jednej vlne, vo všetkých smeroch to klape, zaspávaš a budíš sa s úsmevom. Ak však narazíš na toho nesprávneho a on sa rozhodne zmiznúť z tvojho života, iba tak, bez vysvetlenia, bez rozlúčky, tak mi ver, že prežiješ skutočné peklo na zemi…
Múdre knihy hovoria, že takzvaný ghosting je výmysel tejto doby, čoraz častejší spôsob rozchádzania sa. Niektorí psychológovia dokonca tvrdia, že je to mimoriadne traumatická skúsenosť, čo určite mnohé z nás môžu potvrdiť. Prirovnávajú ho k emocionálnemu týraniu, pretože sa veľmi ťažko vyrovnávame s niečím, čomu vôbec nerozumieme. Názov je odvodený od slova ,,ghost“, teda duch a lepšie pomenovanie by sa ťažko našlo. Človek, s ktorým sa stretávame, zrazu zmizne. A to je celkom prirovnateľné k paranormálnym javom….
unsplash.com
V prvom momente nechápeš, čo sa stalo…
Kde je? Prečo sa neozýva? Prečo neodpisuje? Krehkej ženskej duši ako prvé napadne, že sa mu niečo stalo… Avšak po niekoľkých hodinách, v niektorých prípadoch až dňoch, pochopíme. Že jednoducho zmizol a už tu viac nie je.
„Čo som spravila? Aké boli naše posledné chvíle?“ lovíš v pamäti… Vtedy sa to peklo začína. Z jeho strany je to najpodlejšia forma zbabelstva, aká existuje. Pre teba jedno z najväčších utrpení. Pretože nerozumieš. Nerozumieš, ako ťa mohol odstrihnúť iba tak, z ničoho nič.
Pre teba znamenal tak veľa a postupne prichádzaš na to, že ty preňho nie. Netuším, čo ide takým ľuďom v hlave, ktorí dokážu zmiznúť z niekoho každodenného života len tak. Netuším, či majú srdce z ľadu, z kameňa alebo z akého materiálu. Jeho srdce ale bije pravdepodobne v pravidelných rytmoch ďalej, kým to tvoje krváca.
Najviac na tom bolí tá ľahostajnosť…
To, že keď toto niekto dokáže, tak pravdepodobne si mu ukradnutá. Zatiaľ som sa s väčšou ranou vo vzťahoch nestretla, ako s takýmto prístupom. Kým ja sedím doma, plačem, umáram sa a týram sa všetkými možnými scenármi a myšlienkami, ty si niekde šťastný a spokojný, s najväčšou pravdepodobnosťou s ďalšou tvojou obeťou.
Ľahostajnosť strašne bolí. Bolí od hlavy až k pätám, bolí priamo v srdci. Naozaj som preňho nič neznamenala? Naozaj som bola iba zábava?
Jedno z najhorších zistení, ktoré v tomto prípade je, že sa to nikdy nedozvieme. Nedá nám vysvetlenie a už vôbec neprídu prosby o odpustenie. Sama som na to čakala, až príliš dlho… Počas jedného večera, kedy som bola sama doma a za posledné týždne som pila už neviem koľkú fľašu vína, som pochopila, že nepochopím. Nemôžem a nedokážem pochopiť takéto kruté správanie. Nepochopím, ako niekto môžem odísť bez rozlúčky a v čase, ktorý bol pre mňa najkrajší.
unsplash.com
Ale prijala som to…
Prijala som fakt, že niekedy odpoveď nepríde a musím sa s tým popasovať sama. Pretože tebe možno som ľahostajná, ale sebe nie. „Človeka nemožno zničiť, iba poraziť,“ povedal veľkú múdrosť Ernest Hemingway.
V tejto chvíli sa iba cítiš porazená, ale nezničiteľná. Pretože časom zistíš, že to vlastne ani nebola porážka. Bol to útek muža, ktorý už nestál ani za sekundu tvojho času.
A keď pochopíš, že niektoré veci iba musíš prijať, budeš slobodná.
Stalo sa a už sa neodstane. Trápila si sa dosť, ale nezabúdaj – ty v tomto boji nie si porazená. Vyšla si z toho ako víťaz, pretože si to zvládla a prežila si to. Svoje odpovede nedostaneš, ale nevadí… Už ich ani nepotrebuješ.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Nathana Rebouças on Unsplash
