citáty

Kedysi som sa zvykla vo svojich problémoch príliš rýpať. Všetko som riešila, všetko som chcela rozanalyzovať a nad nič som sa nedokázala povzniesť. No vekom som začala prichádzať na to, že nie je krajšieho pocitu, ako sa nad niektorými zážitkami radšej poriadne zasmiať a ísť ďalej. Hovorí sa, že smiech lieči… Neviem, ešte ma nikdy neprešla bolesť hlavy, keď som sa schuti zasmiala. No som si istá a mám to odžité, že smiech rieši… Rieši problémy, ktoré by sme inak ešte viac len hnojili a ony by sa rozrastali ďalej.

Obľúbila som si ľudí, ktorí dokážu za svoj život prevziať plnú zodpovednosť. Takých, čo nehádžu vinu na druhých, a ak ich náhodou niečo predsa len zabolí, vedia sa z tejto skúsenosti poučiť. Pretože naozaj nezáleží na tom, koho stretneme. Ale ako sa s tým, že sme stretli, vysporiadame, a koľko mu dovolíme.
Viem, že sa to číta neľahko, ale zároveň som si istá, že veľa ľudí potrebuje počuť pravdu, hoci je možno príliš tvrdá…

To, že „len“ láska niekedy nestačí, sme už snáď počuli asi všetci. Síce sa z tejto vety stalo medzičasom tak trochu klišé, každý z nás musí uznať, že je to pravda. Pretože láska naozaj nie je všemohúca a to, že milujeme najviac, ako vieme, nemusí byť vždy postačujúce. Môžu nás rozdeliť rôzne pohľady na život, odlišné priority, skutočnosť, že si veci berieme až príliš osobne a nedokážeme sa na problém pozrieť aj z pohľadu tej druhej osoby.

Každý z nás potrebuje občas povzbudiť a viac ako dobrú radu si vypočuť len pár hrejivých slov… Bude to dobré. Je to v poriadku, že sa takto cítiš. Raz to prejde… Tieto vety vedia byť niekedy poriadnym klišé, no na druhej strane… Ich jednoducho vo svojom živote potrebujeme. Sú totiž situácie, z ktorých sa nedá len tak ľahko vykľučkovať, a práve vtedy sú podobné formulky balzamom na dušu.

Ak by som mala „vypichnúť“ jednu jedinú otázku, ktorú nám najčastejšie kladiete, bola by ňou otázka: Mám mu dať druhú šancu? Pozadie vzťahu je vždy iné, no podstata je tá istá… Žena verí. Až do tej najposlednejšej chvíle a dokonca ešte dlho potom. Preto sa vraciame, preto dovolíme, aby sa vrátil ten druhý, a očakávame, že všetko bude ako vystrihnuté z rozprávky. Veď predsa pauza nám musela trochu prospieť, nie?

Pamätám si, aké to bolo, keď som s písaním začínala. Veľa som váhala, či som ja práve tou, ktorá by mala zdieľať so svetom svoje myšlienky. Lebo nebudem vám klamať… Občas mám v duši poriadny chaos. Slzy strieda smiech, sklamanie z niektorých koncov zasa radosť z nových začiatkov, a to všetko sa stihne udiať v priebehu niekoľkých sekúnd. No len čo som dala von svoj prvý citát a dočkala som sa odozvy od vás, utvrdila som sa v tom, že nie som jediná.