citáty

Aké myšlienky napadnú vám o tretej ráno, keď sa bezsenne prehadzujete na posteli a túžite zaspať, no zároveň i utíšiť tú búrku, ktorá sa odohráva vo vašej duši? Sú to slová, myšlienky, otázky a odpovede, ktoré už nič nezakrývajú. Na nič sa nehrajú a nič sa pred vami nesnažia zatajiť. Sú plné pravdy a nič neprikrášľujú. Zväčša sú sprevádzané potokmi sĺz, v ktorých sa mieša smútok, rezignácia a úľava. Tieto chvíle prežil každý z nás – okamihy, kedy nám bolesť nedovolí zaspať a ráno je ešte tak ďaleko. Vtedy sa rozhodnete podniknúť tie najradikálnejšie kroky, presne tie, ktorých ste sa dlho predtým báli…

Byť sám sebou… Z týchto slov sa stala akási fráza, ktorá stratila dôležitosť, zmysel a hĺbku. Hovoríme ju totiž príliš často bez toho, aby sme si uvedomili jej význam. V niektorých prípadoch sa z týchto slov stáva dokonca otravné klišé. No byť sám sebou je naozaj dôležitejšie ako čokoľvek iné. Byť sám sebou znamená neocitnúť sa v blízkosti nesprávnej osoby. Nedovoliť druhým, aby rozhodovali o tom, ako sa máme cítiť a akým smerom sa má náš život uberať. A práve v takýchto okamihoch sa dejú tie najhoršie veci…

Vždy som milovala ľudí, ktorí veľa čítali. Jednak sme mali spolu mnoho spoločného a jednak som v ich prítomnosti mala pocit, že mi rozumejú viac ako ktokoľvek iný. Boli totiž svedkami toľkých príbehov, že sa im ten môj vôbec nezdal čudný. Viac počúvali, menej mi skákali do reči. Viac sa zaujímali, menej odsudzovali. Viac chápali, menej krútili hlavou… A preto odvtedy, keď mi niekto povie, že rád číta, viem, že si budeme rozumieť. Rovnaké pocity som mala, aj keď som na internete natrafila na slová od Amandy Lovelace – svojskej autorky niekoľkých kníh, ktorá sama prelúskala tisícky ďalších príbehov. S niektorými ľuďmi sa vlastne nemusíme vidieť, no napriek tomu môžeme mať pocit, že nám hovoria z duše.

Pekné slová niekedy padnú vhod, ale občas potrebujeme, aby nám niekto i nepeknou pravdou otvoril oči. Niektoré vety sa síce nepočúvajú ľahko, no na to, aby sa niečo v našom živote zmenilo, ich potrebujeme počuť. I keď sa občas pýtam, či viac ako tvrdá pravda nebolia práve milé, no falošné reči… A podľa mňa si rovnakú otázku kládol aj R. H. Sin, spisovateľ, ktorý svojimi knihami a krátkymi výrokmi pomáha ľuďom objavovať to, čo možno v kútiku duše tušia, no boja sa priznať si to. Verím, že sa nad jeho slovami zamyslíte i vy a v prípade, že sa vo vašom živote dejú veci, ktoré vám ubližujú, nájdete odvahu niečo zmeniť…

Niekedy nepotrebujeme nič viac, len vedieť, že nám niekto rozumie. Že vie, čo prežívame, dokáže sa vcítiť do našej kože, a to i bez toho, aby sme museli čokoľvek povedať. A pri čítaní týchto slov od Samanthy King Holmes som tento pocit mala. Bolo to, akoby niekto napísal za mňa to, čo sa už dlhý čas ukrýva v mojej duši, len ja som nedokázala nájsť tie správne slová. A niekto ich za mňa konečne našiel…

Ak sa máme niečo v našom živote pomaličky učiť, tak by to malo byť práve toto… Aby sme nezabúdali na to, že nech stretneme kohokoľvek a zaľúbime sa akokoľvek, vždy by sme mali byť prioritou číslo jeden v našom živote my. Milujme ako nikdy predtým, učme sa robiť kompromisy, dokazujme svoju lásku, ale nikdy nie na úkor nás samých. Nikdy nemilujme tak, aby nás to zraňovalo. Nebojme sa povedať „nie“ len preto, že sa bojíme, že ten druhý odíde. Nezískavajme si cudzie srdce spôsobom, pri ktorom zlomíme to vlastné…