Tag
Vždy je dobré, ak sa na konkrétnu situáciu pozeráme ako na celok, ktorý je tvorený viacerými obrazmi. Nikdy totiž nie je nič iba čierne alebo biele… Práve toto presvedčenie ma naučilo, že v niektorých životných chvíľach nepotrebujeme vidieť riešenia ani poznať budúcnosť. Potrebujeme sa práve pozrieť na celý problém trochu iným pohľadom a… Tie riešenia sa nám naskytnú samy. Tá budúcnosť sa zrazu vykryštalizuje…
Tento týždeň je na našom webe o duši… O tej časti nás, o ktorú sa niekedy zabúdame starať, pretože si nájdeme tisíc iných priorít, ktoré sú pre nás v danú chvíľu podstatnejšie. Duša však potrebuje rovnakú starostlivosť a pozornosť ako naše telo, ako naša domácnosť alebo ako naši blízki. Tiež ju občas potrebujeme vypočuť, zistiť, čo ju trápi, „vyčistiť“ alebo z nej niečo nepotrebné vyhodiť. Ešte predtým však musíme zistiť, čo konkrétne nás ťaží a až potom s tým narobiť poriadky…
Nič mi v živote nepomohlo viac, ako sa od niektorých svojich trápení odosobniť. Pretože áno, všetci máme problémy… Ale sú vždy také veľké, ako si myslíme? Neprisudzujeme im väčšiu váhu len preto, že sme sa do nich zamotali a prestali sme vnímať tie podstatné veci? Získať nadhľad alebo iný pohľad na konkrétnu vec je viac ako dôležité. A presne o tom budú naše nové citáty – o problémoch vo vzťahu, ktoré sa dajú prekonať omnoho ľahšie, ako si myslíme.
Som si istá, že ak by som s terajšími skúsenosťami a so súčasným pohľadom na svet vstúpila do predošlých vzťahov, dopadli by úplne inak. Niektoré z nich by mali ultra krátke trvanie. Iné by ma dnes boleli omnoho menej. A do niektorých vzťahov by som, úprimne, dnes už vôbec nešla. Pretože som sa odvtedy naučila mnoho vecí – cez slzy, cez bolesť, cez pocit, že nestojím za nič, ak ma dotyčný nemiluje tak, ako milujem ja jeho. Dnes však viem, že som si všetko to, čo ma predtým bolelo, musela odžiť. Nie preto, že by som sa vyžívala v bolesti alebo že by ma trápenie bavilo. Je to z dôvodu, že dnes môžem s pokojným svedomím skonštatovať, že hoci mi niektoré vzťahy veľa vzali, omnoho viac mi poskytli…
Smútok je emócia, ktorej sa nevyhneme. Obzvlášť, ak chceme žiť naplno, ak túžime milovať a obklopiť sa tými, ktorí za to stoja. Sú však chvíle, kedy prídeme na to, že nie každý za to stál. Pochopíme, že ľudia odchádzajú, pretože mali s nami zostať len na chvíľu, prípadne sme im pobyt v našej blízkosti nemali dovoliť vôbec. Smútok cítime vtedy, keď sa s niekým lúčime, keď bojujeme sami so sebou, keď zistíme, že sme verili príliš svojej nádeji a radšej sme sa mali spoľahnúť na realitu…
Nemyslím si, že v láske nám dokážu ublížiť len naši partneri. Niekedy im v tom celkom ochotne pomáhame… Tým, že príliš dlho veríme. Že si nechceme priznať, aká je pravda. Že podľahneme pocitu, že si nič lepšie a krajšie nezaslúžime. Že sa necháme obalamutiť rečami namiesto toho, aby sme sa konečne pozreli, aká je výpovedná hodnota jeho či jej činov… A tak sa zraňujeme i my sami, hoci nevedomky a s tým najlepším úmyslom.
