citáty

Som si istá, že ak by som s terajšími skúsenosťami a so súčasným pohľadom na svet vstúpila do predošlých vzťahov, dopadli by úplne inak. Niektoré z nich by mali ultra krátke trvanie. Iné by ma dnes boleli omnoho menej. A do niektorých vzťahov by som, úprimne, dnes už vôbec nešla. Pretože som sa odvtedy naučila mnoho vecí – cez slzy, cez bolesť, cez pocit, že nestojím za nič, ak ma dotyčný nemiluje tak, ako milujem ja jeho. Dnes však viem, že som si všetko to, čo ma predtým bolelo, musela odžiť. Nie preto, že by som sa vyžívala v bolesti alebo že by ma trápenie bavilo. Je to z dôvodu, že dnes môžem s pokojným svedomím skonštatovať, že hoci mi niektoré vzťahy veľa vzali, omnoho viac mi poskytli…

Smútok je emócia, ktorej sa nevyhneme. Obzvlášť, ak chceme žiť naplno, ak túžime milovať a obklopiť sa tými, ktorí za to stoja. Sú však chvíle, kedy prídeme na to, že nie každý za to stál. Pochopíme, že ľudia odchádzajú, pretože mali s nami zostať len na chvíľu, prípadne sme im pobyt v našej blízkosti nemali dovoliť vôbec. Smútok cítime vtedy, keď sa s niekým lúčime, keď bojujeme sami so sebou, keď zistíme, že sme verili príliš svojej nádeji a radšej sme sa mali spoľahnúť na realitu…

Malá pripomienka nikdy nezaškodí… Pretože čím viac sme vystavené nejakému tlaku, tým viac sa mení náš pohľad na realitu. Možno poznáš ten pocit, kedy sa obzrieš späť a trpko sa pousmeješ nad tým, ako si sa mohla toľko trápiť… Veď dnes sa ti to zdá ako úplná maličkosť. Problémy však majú jedu zvláštnu schopnosť – čím dlhšie im čelíme, o to viac ich vnímame ako horšie. A tak sa veľmi ľahko môže stať, že zabudneme na to, na čom by nám malo vždy záležať… Zabudneme na seba…

Občas na niektoré veci zabúdame. A občas ide práve o tie najpodstatnejšie „životné múdra.“ Zacyklíme sa v tom nesprávnom vzťahu, podľahneme ilúziám, v ktorých figuruje strach, prestaneme si veriť alebo sa zabudneme na to, čo všetko sa v nás skrýva… Vtedy robíme také kroky, ktoré nás zavedú do ešte väčšieho problému, nešťastia alebo len proste ešte viac sťažia našu súčasnú situáciu. A tak nie je na škodu, ak si raz za čas nejaké banality pripomenieme…

Zmeniť názor nie je hanba. Je to dôkaz, že rastieme. Že životom nielen prechádzame, ale ho i vnímame a snažíme sa mu prispôsobovať, viac ho pochopiť a hrať pravidlá takej hry, ktorá nám prinesie čo najviac šťastia… Aj ja som si kedysi myslela, že niektoré svoje názory nikdy nezmením a že možno niektorých ľudí nikdy nepochopím. No dnes? Dnes je to iné… Dnes viem, že nech sa mi už čokoľvek páči alebo nepáči, mojou úlohou je prijať to, porozumieť tomu a nájsť v sebe aspoň kúsok pochopenia.