Značka
Svojím spôsobom sme na láske závislí úplne všetci. Aj tomu sa tieto dni v rámci tematického týždňa na našom webe venujeme – láske, ktorá v skutočnosti nie je láskou, no len prostriedkom na to, aby sme konečne našli v duši pokoj a pocit bezpečia.
Prečo sa niektorých ľudí nevieme vzdať? Prečo zostávame aj v takých vzťahoch, ktorých v skutočnosti trpíme?
Každému z nás sa stane, že vo vzťahoch raz za čas tápa. Občas totiž nevieme, na čom sme, či sú city obojstranné, či ich pretína faloš alebo ľahostajnosť. A práve v týchto chvíľach je dôležité, aby sme mali oči otvorené. Aby sme si neklamali, nič pred sebou netajili a dokázali triezvym pohľadom odpozorovať, aká je realita. Niektoré vzťahy nás neraz prinútia klamať si. A to je to najhoršie, čo sami sebe môžeme urobiť.
V každom vzťahu sa vyskytnú problémy. Utápať sa v idealistických predstavách, že láska bude dokonalá od jej vzniku až po náš zánik, tým by sme len uškodili sami sebe. No potom sa nám núka otázka, kedy nedokonalosť niektorých vzťahov akceptovať, kedy sa cez ňu preniesť, kedy sa posnažiť o jej zdokonalenie a kedy… To jednoducho ukončiť. A práve tomu sme zasvätili dnešný výber citátov. Veríme, že v ňom nájdete odpovede aj na také otázky, ktoré ste sa báli sami sebe položiť.
Ubehlo jeden a pol roka odvtedy, čo sme do nášho tímu redaktoriek prijali mužskú posilu, a náš portál vďaka tomu získal o trochu iný nádych. Viktor je niekedy vtipný, inokedy – na muža – až príliš vážny, no vždy trafí klinec po hlavičke a vysvetlí mnohé veci tak, ako by zvyšok našej posádky nikdy neopísal.
Dnes sme si však pre Viktora pripravili trochu inú úlohu…
Strach z času na čas cíti každý z nás. Nevyhneme sa mu. Občas sa bojíme aj vecí, ktoré sa nikdy nestanú, a občas je náš strach zasa odôvodnený. Kedysi som verila, že s každým strachom treba bojovať. No až čas ma naučil, že ak cítim strach v nejakom vzťahu, nemôžem sa snažiť poraziť ho. Musím ho počúvať, vyhľadať jeho pôvod a identifikovať, prečo vznikol. Len tak ho totiž budem schopná vypočuť a mnohokrát sa vyvarovať scenáru, ktorý by ma poriadne zabolel.
Asi každý z nás si už minimálne raz vypočul nevyžiadanú radu. Radu o tom, ako by sme mali žiť, čo by sme mali robiť a čo je správne… A asi každý z nás sa už stihol zamyslieť, prečo to tí ľudia robia. Prečo majú potrebu hovoriť nám, čo je pre nás to pravé a kedy by sme mali vhupnúť do novej životnej etapy. Áno, týka sa to svadby, príchodu dieťaťa na svet, návratu do práce po materskej, no možno i rozchodu, prípadne úplne inej oblasti života, do ktorej by nám nik nemal „kecať.“
