hosť

Možno si myslíš, že sa to ešte zmení. Možno si hovoríš, že každý má svoje slabé stránky a že mu musíš dať viac času. Možno si sama pred sebou ospravedlňuješ veci, ktoré ťa trápia, pretože ho miluješ. Možno sa bojíš, čo bude, ak sa rozhodneš pre radikálny krok. A možno si už príliš unavená na to, aby si si priznala, že niektoré vzťahy jednoducho nemajú budúcnosť.  

Vezmi si ho. Naozaj. Nehovorím to s iróniou, ani so zášťou. Ak si myslíš, že si vyhrala, prosím, teš sa z toho. Ale skôr, než pocit výhry začneš prežívať naplno, chcem ti povedať pár slov.  Nie preto, aby som ťa ranila. Nie preto, aby som ti pripomenula, že si bola tou druhou, tou, čo niečo rozbila. Skôr preto, že ak si naozaj presvedčená, že tento muž je ten pravý, mala by si vedieť, čo ťa čaká. 

Viem, že sa tieto slová k tebe nikdy nedostanú. Ale napriek tomu ti musím niečo povedať. Nie kvôli tebe, ale kvôli sebe. Aby som si to všetko raz a navždy vyjasnila. Možno si myslíš, že si ma zničil. Že tie mesiace plné manipulácie, zhadzovania a tvojich nálad ma rozbili na kúsky. Že už nikdy nebudem taká, aká som bola predtým. A vieš čo? Máš pravdu. Už nikdy nebudem tou ženou, ktorou som bola. Ale nie preto, že si ma zlomil.  

Kedysi som si myslela, že láska znamená zostať – za každú cenu. Aj vtedy, keď bolesť prevyšovala radosť, keď spomienky na pekné chvíle už nestačili na to, aby prekryli prázdno, ktoré zostalo medzi nami. Myslela som si, že láska znamená čakať – na teba, na tvoje pochopenie, na tvoje rozhodnutie. Hovorila som si, že raz sa všetko zmení. Že ty sa zmeníš…

Na začiatku vzťahu to vždy vyzerá tak sľubne. Dvaja ľudia, iskra, ktorá sa rozhorí, plány, ktoré sa zdajú byť tak blízko na dosah… Až kým nezistíš, že zatiaľ čo ty plánuješ budúcnosť, ten druhý iba improvizuje. Že zatiaľ čo ty chceš stavať základy, on ťa vníma len ako záložný plán a už dávno rozmýšľa, ako sa nenápadne vytratiť… No predsa zostáva, pretože si ešte nepovedal, že je na odchod ten správny čas.