hosť

Ak by si vedel, že od zajtra sa už nikdy neuvidíme, bežal by si za mnou? Prišiel by si aj o polnoci a bol so mnou tak dlho, ako sa len dá? Držal ma v objatí a nepustil? Miloval ma, ako keby to bolo po prvýkrát? Usmieval sa na mňa? Pozeral sa do mojich očí a snažil sa zapamätať si, ako sa na teba smejú? Dýchali by sme spolu a nikdy sa nepustili? 

Pýtaš sa ma, čo sa stalo, prečo som tak chladná, prečo som tak odmeraná, prečo som tak iná… 

Vyčítaš mi, že taká som kedysi nebola, že keď sme sa spoznali, tak som sa stále smiala, bola som k ľuďom milá, plánovala som nám spoločnú budúcnosť. Vyčítaš mi, že som bola šťastná a milovala som ťa. Hovoríš, že teraz to už tak nie je, a čakáš, že ti to budem vyhovárať.

Berieš mi všetko, čo mám, a pritom nemám nič. Závidíš mi každý krok. Niekoľkokrát denne si pozrieš moje kroky a snažíš sa ísť v mojich stopách. Chceš byť človekom, akým som ja. Tvoje sny sú bezvýznamné, pokiaľ nie sú podobné mojim. Nerozumiem, aký si človek, nerozumiem, aký život vedieš, kto si, kým chceš byť. Berieš mi všetku energiu, ktorú mám. Pretvaruješ sa, ako ma chápeš, ako mi dávaš všetku lásku. Každé slovo, ktoré vyslovíš, je plné závisti a klamstva. 

Tak moc nechcem, tak moc nemôžem, tak moc neviem. Lenže musím, už niet inej cesty, musím. Tak moc sa moje srdce trhá na kusy, rozpadá sa, krváca, strácam sa a nachádzam dookola. Tak veľmi chcem zakričať tvoje meno, tak veľmi ťa tu chcem mať vo svojej blízkosti… Chcem. Viem, že ty nechceš a taktiež viem, že tam niekde je niekto, kto by tak veľmi chcel byť so mnou, zatiaľ čo ja moju cestu snažím viesť len k tebe. Nemôžem už ďalej.

Zavrieš oči, hudba v ušiach, rýchly tep a slzy stekajúce po lícach.
Tak by sa dali opísať tvoje dni. Cez deň sa tváriš najsilnejšie, ako len dokážeš, a v noci plačeš. 

Hm, rozpoviem ti v krátkosti môj príbeh….

Pamätám si našu konverzáciu, keď si mi hovoril, kto si, aký si, aký nie si. Zjavne si mi len „pekne spieval“, hovoril si slová, ktoré by zaujali dievča ako ja. Veď si o mne už viac-menej niečo vedel, avšak nie z môjho rozprávania, nejako si pozabudol, že to, ako ťa vidia druhí, nemusí hneď znamenať pravdu. Dôveruj, ale preveruj. Ty si veril. Myslel si si, ako veľmi ma poznáš, ako ma máš prečítanú. Žena vždy mužovi ukáže len tie strany, ktoré ona sama chce, aby si prečítal. Ty si tu so svojím veľkým egom rozprával o tom, ako ma poznáš, rozprával si vety, ako ma máš prečítanú, a ja som sa v duchu len pýtala, či je toto naozaj ten chlap, s ktorým som pred pár týždňami zdieľala posteľ.