hosť

Koľkokrát je naše srdce schopné lásky? Koľkokrát dokáže milovať bez toho, aby po predošlých sklamaniach úplne ochladlo? Neviem, ako je to s vami, no mňa každý rozchod zmenil. Nebolo ich veľa, päť prstov na jednej ruke je až-až. Ale aj tak pociťujem, že zakaždým niečo vo mne… odumrelo? Niekam to zmizlo? Ostalo to miesto úplne necitlivé?

V istej fáze života som prišla na to, že nie je dobré, ak trváme na splnení svojich snov. Jednak sa tak vyhneme sklamaniu a tiež sa môže stať, že sa nám sen napokon splní, no prídeme na to, že to nebolo ono. Áno, aj to sa občas stáva… Niekedy totiž držíme v rukách svoje vlastné sny, ale radosť akosi neprichádza…

Je láska ešte v móde? Nosí sa dnes tento cit ako niečo, čo nás robí krajšími? Alebo je už láska dávno pasé a ten, kto sa ju nebojí priznať, je outsider, prípadne zasnená duša z dôb minulých? Nájdeme ešte pravú lásku aj reálnom živote, tu a teraz, alebo je už len pamiatkou na stránkach romantických kníh?

Áno, zažila som ju… Jednu neskutočnú nádhernú LÁSKU a aj práve preto to teraz tak neskutočne bolí. Milovala som a verila tak, ako doposiaľ nikdy v živote. Toľkokrát som to už oľutovala, ale v zásade nemám čo ľutovať. Teraz už neľutujem nič, iba ďakujem za možnosť prežiť ten krásny pocit. 

Ak raz veľmi miluješ, dokážeš to viackrát? To je otázka, na ktorú má každý iný názor. Niektorí hovoria, že len jedna láska je tá pravá. No čo ak si na tú pravú už natrafila, ale na jednej strane sa stala chyba a dnes je už všetko preč? A čo ak si len bola naivná a myslela si si, že je to ten pravý?

Často počúvam od iných ľudí, aké mám dobré srdce. Že vraj rada pomáham a myslím na dobro iných. Nejdem to popierať, pretože to tak naozaj je. Chcem pre každého len to najlepšie. Keď niekto za mnou príde a potrebuje pomoc, nikdy mu nepoviem nie. Každého jedného človeka mám úprimne rada.