hosť

Každý z nás sa občas zastaví a premýšľa o svojich priateľoch. Možno ich máš plný tucet, možno iba jedného. Myslím si, že v priateľstve platí, že menej je niekedy viac, že jeden skutočný priateľ je viac ako stovka falošných. Ani pojem „najlepší priateľ“ sa nedá presne definovať. Pre každého z nás je to iný človek.

Všetci do tohto sveta vysielame signály, že hľadáme lásku. Naše srdcia po nej priam pištia, a keď ju nepociťujú, upadáme do zúfalstva. Len čo dosiahneme istý vek, ocitáme sa v bludnom kruhu, ktorý nemá konca, a všetko sa točí len okolo hľadania toho pravého. A vtedy, keď máme pocit, že sme ho už našli, postupujeme do druhého levelu, v ktorom mnohokrát všetko poriadne zbabreme…

Neviem, kde by som našla odpoveď na moju otázku. Asi žiadna webová stránka, žiadna kniha a ani žiaden lekár, ak by som sa ho to odvážila spýtať, by mi tú odpoveď nedal. Stratila som nádej, že na to prídem skôr, ako sa tak stane. Teda stále dúfam, že sa to raz stane. Dúfam, že ma spomienky na teba nebudú bolieť navždy.

Čo je pre teba láska? Je to len nejaká forma trápenia? Alebo je to krásna žena v červených šatách, ktorá kráča vedľa teba? Nechal by si sa spútať láskou navždy? Alebo je láska pre teba len chvíľkový stav, únik z reality? Si ochotný spraviť pre lásku všetko? Oveľa viac, ako bude ona schopná spraviť pre teba, alebo len toľko, koľko ona?

Známe porekadlo dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš… Lebo nechceš, alebo aj chceš vstúpiť, ale bojíš sa znova dať tú istú šancu niečomu, čo ťa prvýkrát položilo do smútku.

Tak ti poviem presne to, prečo by slovo nechceš malo ovplyvniť tvoje rozhodovanie, či skúsiť alebo to nechať odísť.

Niekedy sa len tak zastavím a premýšľam nad tým, či žijem život, s ktorým spokojná. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že áno. Nič mi nechýba, hoci stále snívam o niečom lepšom, a myslím si, že žijem tak, aby som nikomu neubližovala. Ale potom to príde… v duchu si poviem, že by som chcela viac… Viac snívať, viac riskovať, viac žiť naplno – tak akoby zajtrajšok neexistoval.