hosť

Najťažšie je prinútiť sa urobiť krok, o ktorom vopred vieme, že nás zraní. Krok, ktorého sa bojíme, pretože sme si istí, že tým mnoho stratíme. Krok, ktorému predchádza neľahké rozhodnutie, ktoré nás straší… No aj o tom je život. O rozhodnutiach, ktoré bolia, ale musíme ich urobiť, pretože už ďalej nedokážeme existovať. Aj za cenu preplakaných nocí a dní plných neistoty.

Pamätáš sa na deň, kedy ste sa prvýkrát stretli? A možno si na ten prvý nespomenieš, ale pri tom mene si spomenieš na všetko, čo si s tým človekom každú chvíľu prežívala. Dokonca si spomenieš aj na to, aký ubolený a utrápený bol tvoj život predtým, ako prišla možnosť spoznať tohto človeka. Neverili ste ľuďom, pred každým ste mali strach otvoriť svoje srdce a podeliť sa s niekým o svoje trápenie, ale aj radosť…

Už je to nejaký ten čas, odkedy som pochopila… Kedy som prišla na to, že my dvaja nie sme práve šťastná kombinácia. Naše povahy jednoducho nie sú predurčené na to, aby spolu pokojne nažívali. Tvojou prioritou si ty a nikdy sa nebudeš vedieť kvôli nikomu obetovať. Vždy sa budeš pozerať len na to, aby si bol spokojný práve ty. A ja?

Každý z nás nosí v sebe aspoň trochu závisti. Pozeráme sa na druhých a porovnávame sa s nimi, pričom na seba potom nazeráme poriadne kritickým okom. Ak závidíme a mieru závisti si dokážeme ustriehnuť, je to v poriadku. Vďaka nej tak pocítime, že nemáme niečo, čo by sme chceli, a to nás prinúti na sebe pracovať. Posunieme sa o niečo ďalej, aby sme získali to, po čom túžime.

Definitívna bodka za vzťahom, v ktorom sme nechali svoje najkrajšie roky, množstvo nádeje, lásky, času (a čo si budeme klamať… aj financií), dokáže otriasť psychikou každého, kto aspoň chvíľu skutočne ľúbil. Rozchod je niečo, čo jedna skupina ľudí podceňuje, alebo sa nájdu i takí, ktorí to zasa prežívajú o niečo viac, akoby sa patrilo. Myslím si, že to nie je len o tom, ako veľmi milovali. Skôr o tom, čo všetko od vzťahu očakávali a čo v ňom pochovali…

My dvaja… Zaujímalo by ma, ako to vnímaš ty. Chcela by som vidieť do tvojej hlavy, keď si na to obdobie náhodou spomenieš. A vlastne… spomínaš na nás ešte? Alebo si si zaumienil, že pôjdeš ďalej a viac sa nebudeš obzerať? Ak mám byť úprimná, ja sama neviem, čo presne cítim, keď si na teba spomeniem. Bolo to obdobie, v ktorom som sa úplne stratila. Robila som všetko pre to, aby som zachránila niečo, čo sa zachrániť nedalo.