Tag
Život sa môže zvrtnúť nesmierne rýchlo. Doslova v jednej sekunde. Zrazu sa stane niečo, čo nás prinúti zastaviť sa a obzrieť sa späť. Niečo, čo nás vytrhne z toho šialeného kolotoča, z ktorého sme dlhé mesiace neboli ochotní vystúpiť. Buď o niečo prídeme, alebo to budeme musieť dlho-predlho získavať späť. To čosi, čo bolo predtým úplnou samozrejmosťou. Zdravie, blízkosť milovaného človeka. Nie, to nie je samozrejmosť…
Každý vo svojom živote nájde niečo, čo ho napĺňa a robí šťastným. Niečo, čo ho baví a pri čom zabúda na problémy okolitého sveta. Určite aj ty niečo také máš. Že nie? Tak vstaň a utekaj to objaviť! Či už je to šport, čítanie kníh, spoločné prechádzky, alebo výlety, spomeň si, ako sa pri tom dokážeš parádne uvoľniť.
Nádych. Výdych. Zhlboka dýchaj a užívaj si prítomnosť danej chvíle.
Každá sme unikát… To, čo jednu mimoriadne poteší, s druhou neurobí absolútne nič. Zatiaľ čo sa jedna nad niečím rozľútostí, iná sa nad tým pousmeje. Niektoré z nás sa smejú tak, že majú na lícach jamky, niektoré zaleje červeň v tvári, keď sa nahnevajú, a časť z nás sa zasa prehrabuje vo vlasoch, keď sme nervózne.
Počuješ to ticho? Počuješ. Ale zrazu v tom tichu započuješ niečo… Je to tvoje srdce, ktoré bije. Vieš, že je teraz rozlámané na kúsky a máš pocit, že ti ho niekto ide vytrhnúť z hrude, ale ono je stále tam a bije pre teba! Keď si sa narodila, bilo pre teba, keď si bola v strese, tak bilo pre teba, aj keď si sa zamilovala, tak stále bilo pre teba…
Boli časy, kedy som si na teba zakazovala myslieť. Každá spomienka, každá myšlienka na to, čo práve robíš a kde si, bolela… Veľmi a neúnosne. Myseľ som si zamestnávala všakovakými spôsobmi, len aby opäť nezablúdila k tebe. Nedokázala som si pripustiť, že nastal ten čas, kedy začíname fungovať odznova, každý zvlášť, jeden bez druhého. No deň za dňom to bolo lepšie a lepšie. A dnes som sa prichytila pri tom, ako sa pri pomyslení na teba usmievam.
Jednou z najťažších vecí v mojom živote, ktorú stále neviem prekonať, je… povedať definitívne zbohom. Vysloviť to bez akejkoľvek ľútosti a potom zavrieť dvere. Za niekým, koho som si obľúbila, milovala ho a považovala ho za súčasť svojho života. Zrazu ten človek chýba. Zachváti ma potreba zdvihnúť telefón a zavolať mu, vždy ma čosi núti prísť za ním a dať všetko do poriadku. Prehltnúť tú krivdu, ktorá ma zabolela, len preto, aby som v duši necítila prázdno.
