hosť

Čo ak ostáva jediná možnosť, ako sa stále necítiť hrozne a to prestať cítiť… Úplne, navždy? Láska, tak otrasne otrepané, no krásne a silné slovo vyjadrujúce mnoho túžob, pocitov, myšlienok. Existujú tisíce možných i nemožných teórií, týkajúcich sa tohto nenahraditeľného prejavu v našom živote. Písmená v slove, kde každé jedno treba ospevovať ako novonarodené bábätko či človeka, do ktorého sme zamilovaní. Je komické, ako rýchlo sa dokážu hormóny späté so srdcom v tele vzbúriť a zrážať myseľ nadol.

Moje drahé!

Áno presne vy, čo ležíte doma na posteli a neviete prestať plakať do vankúša. Neviete prestať myslieť na to, čo sa vlastne stalo, ako sa to stalo a prečo sa to stalo. Neustále hľadáte odpovede, avšak tie stále neprichádzajú. A tak každý večer zažívate rovnaký kolotoč, pričom sa zdá, že niet cesty von.

Môžem vám teraz rozprávať, ako to prejde, ako všetky tie rany zahojí čas a všetko bude dobre. Určite áno, ale nie hneď.

Berieš do ruky ďalší pohárik, aj keď vlastne nezvykneš piť, sama vieš, že už máš dosť, ale stále nekončíš, piješ ďalší a ďalší a so stúpajúcou hladinou alkoholu v krvi sa otváraš, konečne z teba vychádzajú tvoje pocity, myšlienky, city, jednoducho to, čo si v sebe držala tak dlho, konečne ide von. A ide to von vo forme dobre známych sĺz, a všetci sa na teba pozerajú a majú úsmev na tvári, pretože dobre vedia, ako dlho si bola silná a sú na teba pyšní. Na to, ako to všetko zvládaš.

Dostala som pocit, že o niektoré emócie sa treba podeliť. A tak píšem tento list. Píšem ho pre seba, ale aj pre teba, milá slečna.

Aj ty to tak občas robíš? Pozeráš si facebook či instagram a obdivuješ svoje kamošky či náhodné dievčatá? Závidíš im, že majú to šťastie a dostali do vienka tri kilá krásy navyše? Zdá sa ti to nespravodlivé? Dokonalá tvár, dokonalé vlasy, dokonalá postava, dokonalý život…

Keď som bola malým dievčatkom, zvykla som stáť pred zrkadlom aj celé hodiny. Bola som presvedčená o tom, že raz budem princeznou, milovanou a krásnou princeznou. V dlhých šatách, s prehnane nalíčenou tvárou, som hľadela na svoj odraz s otázkou : ,,Som očarujúca ?”

Vždy som ňou chcela byť, ba priam som po tom túžila. Mojim snom bolo vojsť do miestnosti a očariť každú  jednu osobu, chcela som byť výnimočná.

Život v sebe skrýva rôzne tajomstvá. Často sa pýtame otázku prečo? Prečo práve ja? Prečo nemám to, čo ostatní ľudia? Odpoveď na to asi nikdy nedostaneme.
Urobíš nejakú vec, rozhodnutie a mnohým ľuďom sa to nepáči, ty si z toho smutný a radosť z tvojej snahy je preč ešte skôr, ako si si dokázal uvedomiť, ako veľa si pre seba alebo pre iných ľudí urobil. A to správne nie je. Žijeme preto, aby sme boli spokojní my sami, aby sme robili radosť ľuďom, ktorí sú okolo nás a na ktorých nám záleží.